Na jednej strane reálna česká a poľská solidarita:
„Několik zraněných Ukrajinců, které do Česka v rámci humanitárního programu MEDEVAC přivezly dva armádní speciály, už má za sebou operaci. Celkem se jich ve třech pražských nemocnicích léčí 27. V Kyjevě je vytipovala humanitární organizace Člověk v tísni. Stará se o ně pražský Motol, Ústřední vojenská a Všeobecná fakultní nemocnice." (viac tu)
„...ťažko zranení z kyjevského Majdanu boli hospitalizovaní v poľských nemocniciach, pre sedemnástich z nich, ktorí prišli o končatiny, zorganizovali Poliaci zbierky na nákup protéz.
(G. Górny, Týždeň č. 15)
A na druhej strane verbálna solidarita „made in Robert":
„Pokiaľ bude mať ukrajinská strana záujem o ošetrenie niektorých ľudí, ktorí boli zranení a teraz nerobíme rozdiely, či je to taký alebo onaký, všetci zranení, tak sme pripravení poskytnúť ukrajinskej strane zdravotnícku pomoc" (viac tu)
Česi a Poliaci asi nečakali až Ukrajinci sami „prejavia záujem" a sami sa ponúkli. Je pritom zaujímavé, že Česko s Ukrajinou (na rozdiel od nás) ani priamo nesusedí a mal to byť skôr náš záujem pomôcť susednej krajine, ktorá je vo vážnych problémoch a s okupovanou časťou územia. Nás, ako hraničnú krajinu NATO aj EU, by predsa malo sakramentsky zaujímať, aby v našom susedstve neprepukol „horúci" konflikt. A tak zatiaľ čo susedné krajiny pomáhajú Ukrajine reálne, naša vláda sa skôr sústreďuje na diskusiu, kto zaplatí reverzných chod plynu na Ukrajinu. Aká dojemná starosť „až" o 20 miliónov eur.
Namiesto arbitráže so zdravotnou poisťovňou, ktorá nás bude pravdepodobne stáť viac ako 50 miliónov eur sme mohli postaviť aj dva reverzné chody. A dva ďalšie za peniaze stratené v kauze predaj „teplého vzduchu". O peniazoch za Cargo ani nehovoriac. Tým, že sa štátne nemocnice do pomoci Ukrajine nezapojili, im možno umožní nezvyšovať svoje zadĺženie a začať viac platiť Socialnej poisťovni...
Zatiaľ čo na ukrajinsko-ruskej hranici sa grupujú ruské vojská, my už desať rokov (kríza-nekríza) neplatíme na obranu toľko, ako sme sa zaviazali aliancii NATO pri našom vstupe. V tomto roku to bude dokonca iba polovica nášho záväzku. Vraj oné..., iné priority.
Peniaze na reálnu solidaritu zrejme nie sú. Ostáva nám tak najmä solidarita verbálna. Nielen naši občania si zaslúžia istoty. Sľúbili sme im, sľúbime aj iným.
Ak by sa však na Ukrajine strhlo niečo vážnejšie, tak budeme požadovať od NATO solidaritu my.
A nie polovičnú, na ktorú by sme mali nárok za polovičné plnenie záväzku.
A nie slovnú, ale tú reálnu.
