„Kto bude rešpektovať hodnoty a pravidlá ľavice, nemôže na Slovensku nikdy prehrať“.
A treba dodať, že sa to netýka len Slovenska, ale aj mnohých iných krajín. Rozveďme však tieto slová podrobnejšie, aby sme videli čo sa za nimi konkrétne ukrýva.
Jeden zo základných sporov medzi ľavicou a pravicou je vo „veľkosti“ štátu a miere v akej štát aktívne ovplyvňuje (reguluje, obmedzuje, podporuje) život spoločnosti a jednotlivých občanov. Zatiaľ čo pravica vyznáva skôr „menší“ štát (menej regulujúci, menej prerozdeľujúci) a zdôrazňuje dostatočne veľké slobody jednotlivca, tak naopak ľavica zastáva pozície „väčšieho“ štátu (viac regulujúceho, viac prerozdeľujúceho) a dáva väčší dôraz na kolektívne práva. V prípade ľavice je preto jasná tendencia postupne rozširovať právomoci štátu a zvyšovať jeho aktívne pôsobenie v spoločnosti (sociálny štát resp. štát-zaopatrovateľ).
V dnešnej spoločnosti moderného typu je jasné, na ktorej strane bude väčšia časť obyvateľstva.
Citát: Predčasné voľby do Národnej rady SR sa konali 10. marca 2012. Z počtu oprávnených voličov 4 392 451 sa nakoniec hlasovania zúčastnilo 2 596 443, čo tvorilo volebnú účasť 59,11 %, no platne odvolilo len 58,14 %.
Počet oprávnených voličov v SR je cca 4.4 milióna (taký bol v prípade parlamentných volieb v roku 2012). Pri volebnej účasti zhruba 60% (v roku 2012 to bolo 59%) to predstavuje asi 2.6 milióna zúčastnených. Aby mala strana vo voľbách väčší úspech, potrebuje získať cca 10-25%, ideálne však 25-40% - aby mala istotu vládnej účasti. V posledných parlamentných voľbách získal Smer-SD cca 1.134 milióna voličov z čoho vyplýva 55 percentá dominantná väčšina v parlamente.
Ľavica teda potrebuje o trochu viac ako 1 miliónov voličov a pri štandardne „obvyklej“ volebnej účasti má víťazstvo isté. Poďme teda pohľadať a spočítať našich voličov.
Jednou z najväčších skupín voličov sú dôchodcovia. Podľa údajov Sociálnej poisťovne je v SR 1.33 milióna dôchodcov (z toho asi 1 milión starobných), ktorí poberajú 1.62 milióna dôchodkov. A teraz dôležitá otázka – koho asi bude voliť väčšina 1.33 miliónovej skupiny dôchodcov? Tých, ktorý chcú „väčší“ (sociálny resp. zaopatrovateľský) štát, alebo tých, ktorý chcú „menší“ štát? Tých, ktorí rozdávajú vianočné trináste dôchodky (a v prípade potreby trebárs aj štrnáste) alebo tých, ktorí niečo také považujú za „nesystémové“ alebo „populistické“?
Samozrejme nemožno tvrdiť, že ľavicu bude voliť každý dôchodca. Určite sa nájde aj väčšia skupina dôchodcov napr. z južného Slovenska (voliči Mostu a SMK) alebo skupina silnejšie veriacich dôchodcov (voliči KDH) atď. Nech však z celej obrovskej skupiny dôchodcov príde k voľbám čo len 60 percent a z nich budú dve tretiny voliť ľavicu (a to je realistický predpoklad), tak máme takpovediac „istých“ cca 527.000 hlasov. Na začiatok viac ako slušné, nie? Medzi nami, v minulých voľbách (2012) dostali dve najúspešnejšie neľavicové strany spolu, výrazne menej hlasov....
A práve na túto dôležitú voličskú skupinu „smeruje“ minulá aj súčasná pozornosť (viď posledný snem) strany Smer. Tak je to správne a tak to má byť. Nezabúdajme, že dôchodcov bude v budúcnosti už len pribúdať a ich vplyv na výsledok volieb rásť.
Pokračujme ďalej. Ďaľšou dôležitou a početnou skupinou sú odborári. V Konfederácii odborových zväzov je evidovaných okolo 300.000 odborárov. Moc a sila odborov je výrazne závislá od toho, ako ich podporuje štát. A opäť naša známa otázka – koho bude voliť veľká väčšina odborárov? Tých čo chcú „väčší“ štát a teda aj silné odbory alebo tých čo chcú „menší“ štát? Odpoveď je hádam každému jasná. A navyše - od odborárov sa právom očakáva výrazne vyššia ako priemerná volebná účasť (minimálne tri štvrtiny) a výrazne väčší pomer hlasov pre ľavicu (minimálne tri štvrtiny). A tak máme ďalších cca 169 tisíc hlasov.
Ďalšou skupinou hodnou zvýšeného záujmu ľavice sú zamestnanci štátnej a verejne správy. Tých je v SR cca 340 tisíc. A opäť známa otázka – čo myslíte, koho bude voliť väčšina zamestnancov štátnej správy? Tých čo chcú „väčší“ štát (a teda väčšiu šancu na zisk dobrého miesta v štátnych a verejných štruktúrach) alebo tých, čo chcú „menší“ štát (a teda nebezpečenstvo znižovania počtu štátnych zamestnancov a menšiu šancu na dobré miesto v štátnej a verejnej službe)? Odpoveď nie je príliš zložitá a to aj v prípade keď zohľadníme viaceré iné volebné preferencie zamestnancov štátnej a verejnej správy.
Naviac, v prípade tejto skupiny je možné očakavať (a dokonca aj istým spôsobom požadovať) vyššiu volebnú účasť. Ak pri očakávanej 70-percentnej účasti týchto zamestnancov získa ľavica dve tretiny hlasov (realistický predpoklad) tak máme ďalších 157 tisíc hlasujúcich voličov na našej strane. Prečo myslíte, že sme ani počas krízy nepripustili výraznejšie zníženie počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy?
Ešte predtým, ako sčítame hlasy prvých troch skupín „našich“ voličov (t.j. dôchodcovia, odborári, zamestnanci štátnej a verejnej správy) je treba pamätať na to, že časť týchto skupín voličov sa prekrýva. Odborár môže byť súčasne aj zamestnancom štátnej správy alebo zamestnanec štátu môže byť súčasne poberateľ napr. vdovského dôchodku atď.). Pre poriadok teda počítajme s odpočtom cca 150.000 hlasov (to by malo byť dostačujúce číslo aj so značnou rezervou), ktoré „stratíme“ alebo lepšie povedané nezískame z dôvodu „prekryvu“ jednotlivých skupín našich voličov.
Spolu teda máme (zatiaľ) cca 703.000 hlasov (527 tisíc dôchodcov + 169 tisíc odborárov + 157 tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy mínus 150 tisíc t.j. odpočet straty z „prekryvu“).
Ďaľšou veľkou skupinou voličov sú nezamestnaní. Povedzme, že ich je (pre účel nášho výpočtu) 350 tisíc. A opäť si položme našu otázku - koho asi bude voliť väčšina nezamestnaných, teda aspoň tých, ktorí prídu k voľbám? Tých, ktorý chcú „vačší“ (sociálny, zaopatrovateľský) štát, alebo tých, ktorý chcú „menší“ štát? Od nezamestnaných samozrejme neočakávame vysokú volebnú účasť ako u odborárov alebo dôchodcov. Ak ich však príde k voľbám aspoň 40% (to je reálny predpoklad) a dve tretiny budú voliť ľavicu, tak máme ďalších cca 93.000 hlasov. Výhodou skupiny nezamestnaných voličov je to, že sa táto skupina neprekrýva ani s odborármi a logicky ani so zamestnancami štátnej správy.
Suma sumárum, máme zhruba 800.000 hlasov, s ktorými sa dá reálne počítať. Zo všetkých ostatných skupín voličov nám ich teda stačí získať cca 200 tisíc a vytúžený milión voličov máme v suchu.
A nemal by to byť veľký problém. Zamestnanci štátnej a verejnej správy na lepších miestach majú svoje rodiny a teda ďalšie možné podporné hlasy. Mnoho zamestnancov podnikov, ktorí ani nie sú v odboroch, určite poteší platnosť kolektívnych zmlúv, ktoré (vďaka odborom) zvýšia aj ich mzdy. Nezabúdajme ani na vyše 100.000 súčasných alebo budúcich vysokoškolských interných študentov štátnych univerzít. A koho by mala voliť väčšina z nich? Tých, ktorí chcú „väčší“ (sociálny) štát a teda aj štátne vysoké školstvo zadarmo alebo tých, ktorí volajú po „menšom“ štáte a čiastočne spoplatnenom štátnom vysokom školstve (internom)? Podiel voličov ľavice z radov študentstva bude ešte o niečo vyšší po nedávnom ohlásenom zľavnení železničnej osobnej dopravy práve pre študentov (viď nedávny snem Smeru-SD).
Nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany – volebné víťazstvo modernej ľavice je viac ako očakávané. Musíme, samozrejme, aspoň trochu dbať na to, aby nebolo priveľa ľavicových strán (to nie je náš problém) a ustrážiť isté drobnosti - aby sa nekradlo a netunelovalo až priveľmi okato, aby nebolo priveľa káuz Hedviga, Čénteš a pod. Ak sa nám toto podarí - a nie je to žiadny veľký problém - tak sa do poslednej bodky potvrdia slová Roberta I. (prvého): „Ľudia chcú a potrebujú ľavicu“ a „Kto bude rešpektovať hodnoty a pravidlá ľavice, nemôže na Slovensku nikdy prehrať“.
A platí to nielen pre Slovensko. Ak si postrážime väčšinu dôchodcov, pracovníkov štátnej a verejnej správy, odborárov, študentov a nezamestnaných, tak nemôžeme prehrať a čaká nás svetlá budúcnosť. Nechceli by sme veru byť v koži predstaviteľov pravice. Desia sa toho, čo ich čaká v budúcnosti, ale nemajú nič, čo by mohli proti tomu urobiť. Ak chcú byť aspoň trochu úspešní, môžu robiť iba to, čo robíme my. A v tom im brániť určite nebudeme.
redakcia Rukoväte modernej ľavice
Súvisiace články:
Radi privítame každú novú neľavicovú stranu
Prečo je medzi pravičiarmi viac irónie a sarkazmu
