Najprv sa vystrašená guľa triasla v kroví...
...vedľa tejto cesty...
Potom nastal polhodinový boj, v ktorom sme sa obaja zbavovali strachu z besnoty toho druhého, to sa mi však nepodarilo odfotiť. Dôkazom je nové sako, ktoré už nie je novým a interiér auta zničenejší, ako kedykoľvek predtým... Až som ho nakoniec priviazal na gumu, ktorú som našiel v kufri auta. Nepáčilo sa mu to... A tak po mne vrčal...
pokúšal sa ma chytiť...
...a keď pochopil, že sloboda sa nekoná, na smrť sa urazil.
Potom to vzdal. Plakali sme obaja.
A keď po hodine a 25 minútach od nahlásenia prišli policajti, oznámili mi, že oni s tým nemôžu nič robiť, ale že by mohl veterinár, ale toho nezohnali, alebo mestskí policajti, ale tí prísť nemohli. A tak sme ho nakoniec s nasadením ich vlastného života naložili do kufra. Môjho kufra.
A tak nastalo poľudšťovanie. Pre istotu košík na kúpený v supermarkete (9 Euro), tiež obojok (3 aj čosi Euro) a vodítko (1.95 Euro). Nechať sa zamočiť mokrým psom: na nezaplatenie :o)
S pokorou (lebo s košíkom) znášal to poníženie...
.až sa z neho pomaly vykľúval tento krásavec.
Má jedinú chybu: nedokážem ho odfotiť z diaľky, pretože sa odomňa už dva dni nepohol ani na krok. Aj na toaletu chodíme spolu: jeho, aj tú moju. Medzi dvoma zlami si vyberá to, ktoré je podľa neho menšie. Ja o tom taký presvedčený nie som. Tu pózuje so svojim bezchybným chrupom...
Ale väčšinou vidím toto. Mám ho dva dni a zatiaľ som nenašiel spôsob, ako sa ho zbaviť. V útulku by prišiel o rozum, do neskúsených rúk toto pes určite nie je. A keď mi ostane, prídem o rozum ja. Vďaka mojej mame za poskytnutie kúpeľne. Cez leto vymaľujeme.
PS: Teraz celkom vážne, prosím niekoho, kto tohto psíka stratil (aj ked chýbajúci obojok svedčí skôr o opaku), alebo niekoho, kto pracovať s poľovníckymi psami, aby sa mi ozval. Ozvite sa čím skôr, kým som ochotný sa ho vďaka rozumným argumentom vzdať. Pomaly mi dochádzajú...
