Kontakt: +421911182711 Zoznam autorových rubrík: Nevážne, Politika, Súkromné, O kríze a nešťastí, Odborná problematika, Zamyslenia písané pre RTVS
Neraz sa čitatelia pýtajú, kedy už bude príbeh pokračovať aj v iných lokalitách. Bude, aj pokračuje. No miesto činu úplne opustiť nemožno. Čo sa však dá je dosadiť na šachovnicu k pešiakom aj oveľa významnejšie figúrky.
Mnohým čitateľom a užívateľom sociálnych sietí neušlo, že v minulom roku brázdil slovenské cesty autobus plný zelených mužíčkov označený logom strany KOTLEBA - ĽSNS. Málokto však venoval pozornosť tomu, prečo mal české značky. No.
Tuší niekto z vás, čo je to MAS? Miestna akčná skupina? Pri súkromnom prieskume aj medzi novinármi venujúcimi sa ekonomickým témam iba máloktorý z nich tušil, o čo ide. Pre ľudí so silným apetítom na cudzie peniaze - ideálny stav.
Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája?
Po polroku mlčania a práce na získavaní dôkazov prichádzam s tým, čo som sľúbil. Nebyť odvážnych, čestných a tvrdohlavých ľudí, ktorí sa rozhodli riskovať život, prácu, či status, nedopracujem sa tam, kde som dnes. Môžem začať.
Novinárska skratka je občas nepríjemná vec. Keď sa použije na nesprávnom mieste, dokáže zmeniť pravdu na lož a naopak. Už niekoľko dní sa v titulkoch palcovým písmom píše o plánovanom vyhostení ruských diplomatov.
Stačí sa raz poriadne vyspať a človek sa nestačí čudovať. Stačí si preletieť len zopár bombastických titulkov - tentoraz nielen v mainstreamových médiách - a je zjavné, že mnohí mienkotvorcovia opäť raz nepochopili.
Dokážete si predstaviť krajinu, v ktorej bežíte maratón, ale v cieli vám na krk zavesia medailu za víťazstvo v súťaži akvabel a k tomu vám nadšene tlieskajú fanúšikovia hokeja? Ja už hej. BBSK je krajina neobmedzených možností.
Včera sa na Banskobystrickej regionálnej správe ciest uskutočnilo bizarné stretnutie, ktoré jeho zvolávatelia nazvali Zasadnutím predstavenstva a dozornej rady. Čo sa to tam však v skutočnosti odohralo?
Včera som v článku opísal začiatok príbehu o neupotrebiteľnom majetku bystrickej župy. Dnes pokračujeme dôkazmi o nezákonnosti celej transakcie a neuveriteľnom amatérizme hercov v tejto dráme, ktorá stále viac pripomína komédiu.
Kotleba a Uhrík sa na tlačovke rozčuľovali nad mojimi údajnými klamstvami a mávali fotografiami starej a nepotrebnej techniky. Ukázali novinárom desiatky fotografií, ale nie všetky a niektoré dôležité “detaily” taktne zamlčali.
O tom ako je zrazu pravdou to, čo bolo ešte minulý týždeň podlým klamstvom, alebo ako ĽSNS podceňuje voličov a na konci volebného obdobia hrá v BBSK totálny vabank. Medzi idealistami a pragmatikmi sa chystá sa veľký konflikt.
Včera som na tlačovej konferencii zverejnil časť dokumentov svedčiacich o závažnom porušovaní práv pracovníkov Úradu BBSK a falšovaní evidencie dochádzky, ktoré realizovali poslanci parlamentu Beluský a Uhrík. A Uhrík opäť klamal.
V súvislosti so zásahom pri demonštrácii organizovanej proti imigrantom sa objavilo množstvo kritiky, ako ostatne vždy v takýchto situáciách. Považujem za dôležité vrátiť sa vecne k niektorým aspektom práce bezpečnostných zložiek.
Muž, ktorý vie viac, ako hovorí, ale aj to, čo hovorí verne popisuje prekvapujúci vývoj na scéne, ktorú médiá a analytici zvyknú označovať ako extrémistickú, či neonacistickú.
Zúčastňujúc sa osobne aktivít občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad, mal som príležitosť pozorovať pomery v slovenskom parlamente úplne zblízka. V osobnom rozhovore s kancelárom Guspanom som sa pred časom dozvedel mnohé, no skutočne zásadnou sa ukázala byť jediná informácia: „Je mi úplne jedno, čo v tej jame bude, mňa zaujíma iba termín dokončenia. Musíme to stihnúť dokončiť do júna 2016“. Nakoľko predseda Národnej rady hovoril o poznanie krajšie, naivne som si myslel, že slovo šéfa má oveľa väčšiu váhu. Aj malo. Iba som za šéfa slovenského parlamentu omylom považoval Pellegriniho.
Tento text je protinázorom k textu Vladimíra Palka, čiastočne aj k spoločnému textu Jaroslava Danišku a Jozefa Majchráka, v ktorých sa všetci traja dotkli výzvy, ktorú som nedávno podpísal spolu s niekoľkými desiatkami ľudí z Česka a Slovenska. Bola adresovaná premiérom a prezidentom viacerých krajín, ktoré môžu mať vplyv na vývoj ruskej krízy na Ukrajine. Pretože to, čo sa na východných hraniciach Ukrajiny deje žiadnou ukrajinskou krízou nie je. Je to výsostne ruská národná katastrofa, iba sa nezmestila do vlastných hraníc. Výzvu som podpísal nie v túžbe po vojne a smrti. Podpísal som ju práve vo viere, že vojenská sila protivníka je jediný jazyk, ktorému siloviki dokonale rozumejú – a Vladimír Putin je silovikom do špiku kostí. Rusko pod jeho vedením napadlo Ukrajinu práve preto, že ju považovalo za vojensky slabú. Nikdy by nezaútočilo na štát, ktorý disponuje jadrovým arzenálom, alebo silnejšou armádou. Nezaútočilo by na členský štát NATO v obave, že by ho čakala masívna odveta. Zatiaľ. Toto je odkaz našej výzvy, nie boj a vojna.
Riadením osudu sa Slovenskí Branci stali prvým významnejším subjektom, ktorý vzbudil masívnu verejnú pozornosť a obavy v súvislosti s fungovaním paravojenských združení u nás. Branci sú však na pomery tejto scény jedni z umiernenejších a podľa tvrdení ich šéfa na Slovensku pôsobí niekoľko nebezpečnejších skupín, ktorých sa obáva ešte aj on sám. Šéf Brancov Peter Švrček je prvým človekom z tohto prostredia, ktorý verejne potvrdil dlhoročnú snahu ruských inštruktorov a organizácií o získanie dominantného vplyvu na slovenské extrémistické združenia. Pokúšajú sa podľa neho založiť na Slovensku domobranu a robia tak často veľmi nevyberavým spôsobom, ako sa o tom presvedčil na vlastnej koži.
Včera zverejnilo viac, ako 50 signatárov výzvu prezidentovi Kiskovi, aby sa zúčastnil dňa oslavy víťazstva v Moskve. Výzva podpísaná pánmi Ftáčnikom, Čarnogurským, či Chmelárom je plná krásnych slov, no aj nečakane ostrej kritiky prezidenta Putina. Píše sa v nej v zjavnej súvislosti s anexiou Krymu: „Cieľom vzbudeného šialenstva bola vždy vojnová korisť. O tú išlo podnecovateľom nenávisti. O tú išlo všetkým strojcom vojen, lebo vojna je vždy aj príležitosť.“ Signatári výzvy sa tiež jasne vyjadrujú k aktuálnej nenávistnej propagandistickej kampani Ruska proti Ukrajine: „Vojna je vždy iba dôsledkom. Dôsledkom nenávisti, ktorej plamene sa rozhorievali postupne, ba možno aj s vášňami. Ktosi prstom ukázal na iného človeka a označil ho za nepriateľa. Nepriateľom sa stal človek z mäsa a kostí, s nádejami, túžbami, prostým životom. Jeho jedinou vinou bolo, že mal inú vlasť, inú národnosť, iné vierovyznanie.“ Na území Ukrajiny už mesiace umierajú ľudia v boji o vlastné územie a z Ruska prúdi vojenská a materiálna pomoc separatistom. Ukrajina práve zažíva svoje vlastné Sudety.
Ponúkam zopár upresnení k vyjadreniam dvoch šikovníkov z aktuálneho vedenia Slovenských Brancov. Schopnosť tárať a vykrúcať sa je zrejme tiež súčasťou ich výcviku, lebo v nej dosahujú nadpriemerné výkony. Nestálo by to už za zmienku nebyť toho, že sa venujú aj mne osobne a pokúšajú sa navodiť dojem, že som si pri písaní článku vypomáhal „vykonštruovanými obvineniami, tendečnými a zavádzajúcimi informáciami a vyfabulovanými klamstvami“. Nuž sa na tieto ich „odhalenia“ pozrime zblízka.
