Kontakt: +421911182711 Zoznam autorových rubrík: Nevážne, Politika, Súkromné, O kríze a nešťastí, Odborná problematika, Zamyslenia písané pre RTVS
Dlho si uvedomujem, že pre niektorých čitateľov sú moje zložité texty frustrujúce a že by som potreboval editora. Získavanie dôkazov a realizácie penetračných testov však tiež nie sú jednoduché, prečo by som mal čitateľov šetriť?
Lož a manipulácia sa zvyčajne ukrývajú niekde šikovne ukryté v texte, ktorý je inak plný pravdivých skutočností. Problém autora článku, o ktorom dnes bude reč je že túto nevyslovenú zásadu nemála slovenských novinárov nectí.
Pôvodne som nechcel vôbec vstupovať do dnešných udalostí nebyť toho, že sa Róbert Fico práve pokúsil šikovne vyhodiť z kresla šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov.
V pondelok 26.2.2018 doobeda bola už niekoľko desiatok minút po oznámení Kuciakovej vraždy médiám k dispozícii sexy verzia o jej spojitosti s pôsobením východoslovenskej vetvy talianskej mafie.
V reakcii na rozhovor ktorý som poskytol českému serveru aktualne.cz sa na facebooku rozpútalo prečasné peklo, ktoré nedávno avizoval generálny prokurátor. Uvediem k tomu niekoľko skutočností.
Múr medzi dvoma časťami jedného mesta neprechádza priamo po línii Dohody o prímerí z roku 1949. Sú miesta, kde zistíte až podľa smetí a neporiadku, že na druhej strane cesty je už územie pod inou samosprávou. Čo je to za krajinu?
Takto nejako by mal vyzerať titulok článku obsahujúceho názory, indície a podozrenia voči konkrétnej osobe v právnom štáte. Rovnaký by mal byť aj obsah článku, aj diskusia o fenoméne, ktorý je veľkým spoločenským problémom.
Chcel som vás všetkých, ktorí sem zvyknete zájsť, bez ohľadu na to, aký je a býval váš dôvod, poprosiť o chvíľu pozornosti. Chcem sa vám poďakovať za roky, ktoré ste mi pomáhali spoznávať svet a seba. A chcem sa rozlúčiť.
Keby mi niekto predvčerom povedal, že dnes budem písať takýto článok, cynicky by som sa mu vysmial. Podvečer ma však všetok smiech prešiel. S padnutou sánkou sa smeje veľmi nepohodlne.
Zažil som priveľa smrtí na to, aby ma vykoľajili všetky tie príbehy, ktorými sa nás snažia ošmeknúť podnikavci. Občas by som aj pomohol, no chýba istota, či to aj tentoraz nie je podfuk a či je adresát pomoci reálnym človekom.
Môj starší syn si v malom meste susedného štátu pred rokmi užil svoje. Navštevoval gymnázium a cestou tam a späť zažíval celé mesiace doslova peklo. Spôsobovali mu ho mladiství príslušníci iných kultúr s nesmiernym potešením.
Vo francúzskych Alpách sa zrútil Airbus a po náraze do svahu z neho ostali len tisíce úlomkov. Zatiaľ, čo vyšetrovanie leteckých nehôd zvyčajne trvá roky, tú ostatnú už médiá a politici zjavne vyšetrili v expresnom termíne. Tisíce profesionálnych vyšetrovateľov v diskusiách v tom tiež majú dávno jasno. Obyvatelia Facebooku už nepochybujú, že druhý pilot úmyselne naviedol lietadlo na skaly v sebevražednom úmysle a vzal so sebou 150 ľudí. Konšpirátori našťastie opäť nezaháľali a tento dojemný súlad narušujú teóriami o zostrelení raketou, či spálení laserom. V posledných hodinách sa takto nečakane zotreli inokedy dobre viditeľné hranice medzi bláznami a tými, ktorí na konšpirácie zvyčajne nenaletia. Dnes pre zmenu konšpirujeme všetci a médiá sa predbiehajú v hľadaní súkromných fotografií kopilota a uverejňujú jeho plné meno skôr, než sa vôbec stihlo rozbehnúť skutočné vyšetrovanie.
V predchádzajúcom článku som popísal fenomén paravojenských oddielov pôsobiach na území Slovenskej republiky a tiež dominantne ruský vplyv na ich organizáciu a fungovanie. Prinášam rozhovor so slovenským občanom Martinom Keprtom, ktorý pred štyrmi mesiacmi odišiel do Rostova na Done a odtiaľ sa presunul na výcvikovú bázu 15 interbrigády armády Doneckej ľudovej republiky. Je už niekoľko dní ťažko ranený, nie je však priamo ohrozený na živote a komunikuje. V rozhovore vysvetľuje svoje postoje, motivácie, ale aj aktuálnu situáciu v miestnych ozbrojených zložkách a prináša informácie o ich výzbroji, výstroji a výcviku. Tvrdí, že už nejaký čas je armáda Doneckej ľudovej republiky regulérnou armádou. Voči prezidentovi Zacharčenkovi má silný rešpekt. Rozhovor bol autorizovaný.
Prekvapenie, s akým naši ľudia prijímajú sporadické správy o Slovákoch na bojiskách východnej Ukrajiny ma priviedlo k zamysleniu, prečo sú vlastne prekvapení. Čosi také sa predsa dalo očakávať už veľmi dávno a naša krajina sa už pred rokmi stala farmou, na ktorej sa rodia nové talenty pre ozbrojený boj muža proti mužovi. Ukážeme si to na najnovšom príklade Martina Keprtu, bojovníka na strane proruských separatistov. Je náhoda, že sa ocitol práve tam a práve na proruskej strane? Isteže nie, jednoducho si ho vychovali. Hoci o tom možno on sám dodnes tak celkom nevie.
Ak by jediným zadaním bolo zaujať, nepochybne by ho ostatná kampaň pre LGBT komunitu splnila do bodky. Jednoduchý slogan, zrozumiteľný vizuál, rýchla možnosť interakcie a zapojenia sa formou vlastnej tvorivosti. Tradične tvorivý národ slovenský sa však príležitosti chopil po svojom a facebookom sa valia výtvory stoviek a tisícov cynických oblúd, ktoré postupne účinne zabíjajú celú myšlienku. Robiť si posmech z homosexuálov nebolo nikdy také jednoduché.
Nataly Kazaková je tlmočníčkou so špecializáciou na český jazyk. Pracuje v diplomatických službách a je Ukrajinkou, hoci kedysi národnosť nepovažovala za dôležitú. Tvrdí, že Putin plánoval inváziu na Krym viac, ako desať rokov a reči o vplyve CIA označuje za produkt ruskej propagandy. Osvetľuje metodiku infiltrácie ruských tajných služieb do ukrajinskej spoločnosti a jej ciele. Rozhodne netrpí ilúziami a je presvedčená, že to najhoršie ešte len príde. Natália mi pomáhala s tlmočením počas aktivít na Ukrajine. Rozhovor sa uskutočnil ešte pred rozpútaním bojov so separatistami a vyhlásením „nezávislých republík.“
Operácia izraelskej armády proti cieľom v Gaze je príšernou ukážkou nezvládnutého spolužitia. Píšem to preto, lebo na rozdiel od všeobecne vžitej predstavy nie sú zástancovia Izraela bezcitnými zvieratami, ktorých sa nedotýka smrť neviných, alebo z nej dokonca majú zvrátené potešenie. Cítime rovnaký smútok, rovnako nás desí, že niekde nepríliš ďaleko sa strieľa a vybuchujú bomby a telá ľudí, ktorí sa ešte včera smiali výbuchy rozsekali na kusy. Dívajúc sa na situáciu v Gaze to musím povedať: som Izraelčan. Som Palestínec. Som človek, ktorý je zúfalý z toho, kam viedli zlé úmysly a nízke pudy vypočítavých zlodejov, ktorí si pre seba ukradli celý národ. Som zúfalý z toho, ako aj napriek tomu šialenému utrpeniu ľuďom nedopaľuje, kde je zdroj utrpenia a kto ho v skutočnosti živí. A prvýkrát v živote mám chuť vôbec nepovoliť diskusiu.
Ján Pavol II. povedal Poliakom pri svojej návšteve v zakliatej rodnej krajine legendárnu vetu: „Nebojte sa“ Zakrátko sa všemocný a nezničiteľný režim postavený na strachu a z neho vychádzajúcej moci boľševikov rozpadol, ako domček z karát. Dovtedy nemožné sa stalo skutočnosťou. Stačilo prestať sa báť. Čo majú spoločné Karol Wojtyla, Romana Schlesinger a Marian Šarkozy? Oslobodenie Poliakov nenastalo zmenou vonkajších okolností, režim bol stále ten istý a disponoval rovnakými zbraňami. Pri živote ho desiatky rokov držal iba strach obyvateľov, ktorí stále dúfali, že sa zmení a oni sa konečne budú môcť prestať báť. Bol to omyl. Režim sa sám od seba nikdy nezmení. Môže sa zmeniť iba vtedy, keď sa ho prestanete báť. Ak živíte strach a obraz nepriateľa, v skutočnosti živíte aj režim, proti ktorému vraj bojujete.
Je samozrejme úplne najjednoduchšie nestrácať čas hľadaním argumentov a pustiť sa rovno do mňa. Dalo sa to po minulom článku čakať. Fejsbúky hŕstky aktivistov sa len tak ligocú pestrofarebnou dúhou osobných útokov a spochybnení a ani sa nepokúšajú vyvracať fakty a názory z minulého článku s poukázaním na moju nekompetentnosť, fóbie, slepú nenávisť a zlé úmysly. Ok. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma to neteší. Trafené husi ani nebolo treba menovať, ozvali sa úplne samy vediac, že práve o nich bola reč.
Viac, ako dve desiatky rokov sa treťosektorové organizácie venujú podpore informovanosti o ohrozených skupinách obyvateľstva v snahe znížiť, či úplne odstrániť ich negatívne vnímanie majoritou. Úmysel bol, ako to už v takýchto prípadoch často býva, dobrý. Dodnes je, hoci si už donori viac, ako kedykoľvek predtým uvedomujú, že sa niekde stala chyba. Ich dobré úmysly už dlho dláždia cestu, čo vedie priamo do stredu pekla: týrané ženy sú vďaka premysleným kampaniam na smiech ešte viac, než kedykoľvek predtým, diskusné fóra pod článkami o Rómoch pre istotu prestali existovať úplne. Milióny investované do osvety o homosexuáloch išli do plynu, pretože dokázali neuveriteľne polarizovať spoločnosť. Nimi vyvolaný pocit ohrozenia viedol dokonca k potrebe zákonodarného zboru ústavne definovať inštitút manželstva. Čo kedysi nebolo témou do debaty, považuje dnes väčšinová spoločnosť za problém hodný ochrany pred minoritou. Istú časť liberálne orientovaných občanov tieto kampane skutočne posunuli k úprimnej podpore menšín, u absolútnej väčšiny obyvateľstva však vyvolali úplne opačný efekt. Nenávisť k menšinám už dosahuje skutočne absurdné čísla. Jedným slovom – katastrofa.
