Celé to nemá nič spoločné s politikou, ministrami, Richterom, Smerom, či pravicou a ľavicou. Najnovšia "kauza" je iba o troch dôležitých prvkoch: katastrofálnom zlyhaní zdravotníckeho personálu, slepote pseudožurnalistov a vychýlenom mravnom kompase veľkého množstva čitateľov. Tí sa minulý týždeň húfne pohoršovali nad názormi nejakého bulvárneho šéfredaktorského nýmanda, dnes už s prehľadom v diskusiách a na facebooku produkujú svoj vlastný humus v svätom hneve, veď čo už môže byť strašnejšie, než prezervatív vo vrecku ministra? Dúfam v masové protesty pred Úradom vlády.
Oddnes je prelomená hranica, ktorú už nikto nikdy neopraví. Oddnes sa obsahom vreciek človeka zraneného pri autonehode smú vážne zaoberať médiá. Za seriózny zdroj odteraz budú považovať anonymného hrdinu, ktorý za svoju životnú náplň považuje lašovanie vo vreckách pacienta a inkasovanie peňazí od médií za tento zásadný objav. Že tým len tak medzi nami porušuje zákon a práva pacienta, že tým neprípustne poškodzuje osobnostné práva občana? Koho to zaujíma? Smeráci si aj tak nič iné nezaslužia, tak čo. A bohvie čo vlastne s tou Viagrou robil, a čo má mať čo minister vôbec prezervatív? A toľké peniaze vo vrecku, však to sa asi práve vracal z lupu. Tak len doňho, veď to iste nakradol z ušetrených rodinných prídavkov. Aj takýto kal sa zásluhou sme.sk dnes zodvihol na dne diskusného dna.
Oddnes si môžete byť istí, že keď sa vám stane niečo zlé, musíte sa oblúkom vyhýbať zdravotníkom a nemocnica už nebude miestom, kde budete čakať pomoc. Personál má iné úlohy a platí ho bulvár. Neviem si vôbec predstaviť, čo vedie novinára k vyťažovaniu takýchto bastardov. Netuším, či vo svojich mokrých pubertálnych snoch chcel byť Bobom Woodwardom, alebo sníval rovno o Pullitzerovej cene. Lebo akosi nedokážem uveriť, že sníval rovno o tom, ako raz prvý zverejní tajomstvo vreciek ministra práce a odhalí šokujúci fakt, že ten darebák zrejme má, či niekedy mal sexuálne potreby. Pretože zrejme v záujme ochrany osobných údajov portály neuviedli dátum expirácie tých prezervatívov. Ale ok, bulvár si pýta svoje. Čo ale vedie portál sme.sk k tomu, aby podobné témy preberal a legitimizoval tým zjavnú úchylku? Najprv sa systematicky venuje zlyhaniam zdravotníctva, a potom tie zlyhania sám priamo živí zverejňovaním informácií, ktoré boli získané práve takouto chorou cestou. V jednom článku zúrivo útočí na uprednostňovanie prominentného pacienta, čo je skutočný hnus a správne cielený útok, v druhom článku prežúva informácie od zdravotníka, ktorý zjavne porušil všetky mysliteľné etické normy - a nič. Som jediný, komu tu chýba čo i len náznak konzistentného postoja?
Pretože čo sa vlastne v skutočnosti stalo? Človek zranený pri nehode mal vo vrecku peniaze, prezervatív a liek. Nech sa snažím, ako viem, nevidím nič nelegálne, nič podozrivé a ani nevidím nič, do čoho by kohokoľvek z nás niečo bolo. Jeho vrecká, jeho vec. A to je v rebríčku obľúbenosti ministrov u mňa na jednou z posledným miest. No a? Oprávňuje ma to vari k niečomu?
Sme.sk mi po dnešku pripomína kedysi počestnú ženu, ktorá sa v strachu z vlastnej staroby a straty partnerovho záujmu pokúša oživiť ich sexuálny život trápnou hrou na prostitútku. Namiesto želaného efektu však dosahuje presne opačný: na rozdiel od profesionálnych šlapiek, čo majú plus jeden deň nového času jej to nejde zďaleka tak presvedčivo. Už to nie je ani tá kráska, čo kedysi bývala a pritom nedokáže ani len to, čo obyčajná kurva. Je to iba a len trápne a nič viac. Sexuálni partneri si v takých situáciách z lásky často nehovoria pravdu. Čitateľ si ale snáď môže dovoliť povedať, ako to naozaj vidí. Či nie?
To, čo sa portálu sme.sk deje sa volá skurvievanie. A blbé je, že sa mu to začína zjavne páčiť. Áno, je to dnes najčítanejší článok, ale to je úplne scestný argument: ak by tam taký článok nebol, bol by najčítanejším nejaký iný. Kvôli týmto sračkám si totiž sme.sk nenájde ani jedného nového čitateľa. Aj podľa reakcií mnohých mojich známych takto skôr stráca tých, ktorí sa sem kedysi chodili nadýchať čerstvého vzduchu. Priatelia.. nezbláznili ste sa náhodou?
