Vzhľadom na to že touto témou sú médiá zahltené považujem za potrebné použiť aspoň úplne inú optiku, než sa aktuálne valí mainstreamom. A keďže zrejme pre nedostatok kádrov z vás straníckeho odborníka na obranu a bezpečnosť, vojenské transportéry a F-16 už urobí aj patent na uzáver hasiaceho prístroja a podiel na projekte požiarnej bezpečnosti tunela Branisko - nie, to nie je žart, ale krutá realita jednej z nových strán - považujem v tejto súvislosti za potrebné uviesť časť mojej odbornej kompetencie k niektorým z nasledujúcich vyjadrení.
Od polovice roku 2013 až do konca toho minulého som bol vtedajšou generálnou riaditeľkou Sekcie integrovaného záchranného systému a Civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR vymenovaný za člena redakčnej rady Revue Civilná ochrana a bol som sa aj jeho aktívnym prispievateľom. Ide o rezortné úzko špecializované periodikum vydávané ministerstvom primárne pre potreby orgánov krízového riadenia štátu, ale aj veľkých podnikov, či potenciálnych pôvodcov bezpečnostných hrozieb pre obyvateľstvo. Už niekoľko rokov predtým som sa pohyboval v systéme likvidácie následkov krízových udalostí a kritických incidentov aj v riadiacich funkciách, prostredníctvom odboru krízového riadenia Ministerstva zdravotníctva si ma napríklad ad hoc najímali aj viacerí ministri zdravotníctva a aj moje zmluvy priamo podpisovali.
Redakčná rada a okruh spolupracovníkov a prispievateľov pozostávali výhradne z odborníkov ktorí boli starostlivo vyberaní, preverovaní a fundovaní ku konrétnym aspektom problematiky civilnej ochrany a krízového riadenia a dodnes je v tomto uzavretom kruhu zhromažených množstvo kľúčových hráčov ktorí sú pripravení v núdzi reagovať na ohrozenia a majú k tomu aj príslušné kompetencie. Niekoľkých z nich nemožno z dobrých dôvodov zverejniť a ani popísať ich úlohy a štruktúry v ktorých pôsobia, časť z nich a aj ich úlohy popísať možno. Ten časopis je ale len viditeľným výstupom oveľa rozsiahlejšej a prakticky nepropagovanej špeciálnej činnosti, ktorá má však ďalekosiahly dopad na bezpečnosť krajiny.
Akokoľvek som k niektorým aspektom činnosti konkrétnych subjektov Integrovaného záchranného systému SR kritický, nesúvisí to s predmetom tohto článku. Dôvody ktoré vtedajšiu a aj neskoršiu riaditeľku sekcie Hmírovú viedli k môjmu vymenovaniu a podpore činnosti v tomto kolektíve tiež ponechám nekomentované, pretože rovnako nesúvisia s predmetom tohto článku a sú dôvernej povahy.
Niekoľko rokov som sa teda pohyboval v úzkom kruhu riadiacich pracovníkov štátnej správy, ale aj špecialistov zastupujúcich potenciálnych ohrozovateľov spomedzi strategických podnikov, či súkromného sektora, medzi nimi aj ľudí ktorí majú rozhodujúci vplyv na všetky typy bezpečnosti a ochrany jadrovej elektrárne Bohunice. Zúčastnil som sa desiatok formálnych, aj neformálnych stretnutí, cvičení, podieľal sa na analýzach a identifikácii rizík spojených nielen - ale aj - s prevádzkou elektrárne a počas niekoľkých rokov sa ukázalo, že skutočne existujú a sú rôzne závažnej povahy a nebudem sa tu nimi vôbec z dobrých dôvodov zaoberať jednak preto, že ich zverejnenie by mohlo ich rizikovosť ešte zvýšiť, alebo preto, že nemajú s témou Nočných vlkov a Brancov žiaden súvis. Čo je však skutočne dôležité pre tento článok - údajná “základňa” Nočných vlkov a tréningový polygón Brancov sú iba divadelnými kulisami bez akéhokoľvek reálneho negatívneho vplyvu a ohrozenia bezpečnosti ktoréhokoľvek zo strategických objektov súvisiacich s prevádzkou a existenciou EBO. Naopak. Svojou činnosťou a prítomnosťou pomohli jej bezpečnosť ešte zvýšiť a to nie je jediná dobrá správa, ďalšia bude uvedená nižšie.
Ako je to možné a prečo to tvrdím? Začnime predstavou z najinsitnejších, ktoré sa objavili krátko po “odhalení základne” na sociálnych sieťach a v médiách. Šírili sa aj v komentároch inokedy príčetných ľudí. Predstava tanku, alebo bojového vozidla pechoty, ktoré sa - v prípade tanku dokonca so zatavenou hlavňou - pokúsi ohroziť bezpečnosť elektrárne je.. hlúpa. V prípade, že by prekročili konkrétny prístupový bod k objektom reaktorovej sály by o pár desiatok sekúnd tí menej šťastnejší z nich uvideli zo západu sa blížiaci letiaci objekt a možno by stihli začuť zvuk zariadenia, ktoré by ich o pár sekúnd na to anihilovalo. Tí šťastnejší by sa o tom že práve umreli ani nestihli dozvedieť. Druhý letiaci objekt z východu by o pár minút fotograficky a videom zdokumentoval výsledok operácie a vrátil by sa tam, odkiaľ vzlietol. A to by bolo celé.
Ak by aj predsa nejakým zázrakom prenikli do blízkosti objektu reaktorovej sály, alebo iného objektu potrebného na prevádzku elektrárne živí a s funkčným vozidlom, žiadna z nim dostupných mašiniek nie je schopná ohroziť bezpečnosť prevádzky. Zverejňovať detaily nie je žiadúce a kto len trochu premýšľa príde na dôvody aj sám. Konieckoncov, ide o pôvodom ruskú elektráreň a železobetónom sa pri jej stavbe rozhodne nešetrilo.
Ďalší často opakovaný omyl vyplývajúci z nedostatočnej znalosti problematiky a podliehania šíriacej sa psychóze: verejnosť a médiá uverili, že došlo k náhlemu amatérskemu odhaleniu dovtedy štátu neznámych skutočností - a to je jednoducho čistý hoax. Objekt, o ktorom je reč je v skutočnosti aj a práve vďaka blízkosti jadrovej elektrárne pod nepretržitým dozorom a zvýšenou spravodajskou kontrolou, pretože sa nachádza v jednom z perimetrov ktorý si takúto ochranu jednoducho vyžaduje a aj je nepretržite realizovaná. Viac k tomu zverejniť z pochopiteľlých dôvodov nesmiem, ale prosím skúste sa zbaviť ilúzie že ak sa vám tajné služby denne nespovedajú zo svojej činnosti automaticky to znamená, že nevedia nič, alebo aspoň dosť. Vedia, iba z povahy ich činnosti - a z povahy objektu elektrárne ako potenciálneho cieľa útoku - vyplýva dôsledne napĺňaná povinnosť rôznych druhov ochrany, spravodajskú z nej nemožno vyňať. To že ste o existencii tohto objektu ešte pred týždňom nevedeli z facebooku v skutočnosti neznamená vôbec nič.
Hoaxov na tému Noční vlci blízko jadrovej elektrárne sa objavilo veľké množstvo a pri použití neokortexu si priemerný mysliaci človek vystačí s ich vyvrátením sám, nebudem reagovať na každý zvlášť. Keď hovorím o tom, že ostentatívna prítomnosť Vlkov a Brancov v blízkosti elektrárne pomohli dokonca jej bezpečnosť zvýšiť netreba tiež priveľa premýšľať, ako je to možné. Nuž, veľmi jednoducho. Príslušné zložky štátu sú zo zákona povinné adekvátne zareagovať a zvýšiť svoje sily a prostriedky v prípade, že dôjde k potenciálnemu zvýšeniu rizika - a k nemu, síce len formálne a ostentatívne, ale predsa - usadením sa vlčej svorky došlo. Príslušné zložky teda zareagovali logicky a zvýšili bezpečnostné opatrenia - ibaže tentoraz už nie len formálne, ale aj v realite. Pre prípad že by niekoho zaujímalo odkiaľ túto informáciu mám a mal by chuť ma vypočúvať - mám ju len z mne doteraz známeho rozsahu a formy plánovaných opatrení, čítania rôznej sci-fi literatúry a nik mi nikdy nič tajné nevyzradil. Čokoľvek iné som už určite zabudol.
Toľko k údajnej súvislosti vlkov, brancov a elektrárne. Z pohľadu fyzickej bezpečnosti krajiny - prakticky bez výnimky zmeny k lepšiemu a prosím nestrašme sa už navzájom niečím, čo neexistuje.. Paradox je, že si po štyroch rokoch neúspešného bombardovania Ministerstva obrany a Vojenskej spravodajskej služby informáciami a dátami o neprípustnom správaní profesionálnych príslušníkov OSSR v Brancoch minister náhle všimol niečo, čo tu bolo už dávno situáciu len vtipne ilustruje. Nejaké výhrady?
Zabudnime teda už prosím úplne na jadrovú elektráreň a poďme sa pozrieť na mnohonásobne menší bezpečnostný problém: údajnú “základňu.” Žiadna neexistuje. To, že niekto nejakú budovu bývalého kravína namaľuje maskovacou kamuflážou a natiahne na jej vysoké múry žiletkový drôt a na dvore zaparkuje zopár kusov železných hračiek pre veľkých chlapcov z toho objektu nerobí nič iné, len trápnu a nevkusnú kulisu určenú nie na odvedenie, ale naopak na prilákanie pozornosti. K dokonalosti už chýba iba cirkusový stan, ktorý by celú túto “tajnú” a “nedostupnú” “základňu” urobil úplne nenápadnou. Stačí pár sekúnd uvažovať racionálne a aj priemerne inteligentnému človeku musí byť jasné, že tu niečo nesedí. Kontrolná otázka: ak by ste chceli ostať skutočne nenápadní (skupina osôb, preto mäkké "I" - pozn. autora špeciálne pre admina Brancov) a potichu pripravovať nejakú špinavosť, ponecháte objekty aspoň vizuálne v pôvodnom stave, nevykonáte žiadne viditeľné zmeny a prispôsobíte logistickú rutinu lokality potrebe ostať nevidení, alebo vyrobíte do očí bijúce monštrum ktoré na diaľku kričí a zúfalo volá o pozornosť? Nemusíte byť ani prvým vypadnutým záujemcom o prácu v spravodajskej službe, aby ste poznali odpoveď. Prečo teda napriek všetkej prvoplánovej logike Hambálek, Vlci a Branci zriadili v Dolnej Krupej Disneyland? Prečo ľudia, ktorí boli doteraz len ťažko identifikovateľní, zamazávali si na fotografiách tváre a strácali sa v mestských aglomeráciách odrazu používajú osamotený objekt s nepretržite monitorovateľnou prevádzkou motorových vozidiel, ľahkou identifikáciou tvárí a totožností osôb a prístupovou cestou ktorú s trochou irónie obslúži aj spiaci spravodajský dôstojník? A prečo bolo také záhadne jednuduché "odhaliť tajnú základňu" kde sa dobre že nie chystá štátny prevrat? Ako to, že nad ňou niekoľko hodín lietali rôzne nadšenecké drony bez akejkoľvek skutočnej protiakcie? Frflanie a škaredé pohľady "ochranky" prosím berme ako súčasť folklóru. Odpoveď je veľmi jednoduchá: pretože práve toto a takto to chceli. A médiá a pospolitý ľud im to už pár dní žerú aj s navijakom. Toto, a nie to veľké hračkárstvo predstavuje skutočný problém. Dívame sa tam, kam chceli a chcú, aby sme sa dívali - a myslíme si to, v čo dúfali, že si budeme myslieť. Zatiaľ. Je načase to zmeniť a dívať sa tam, kam nás za svet nebudú chcieť pustiť.
Pred nečakane pesimistickým záverom optimistického článku predsa ešte jedna dobrá správa: po jasnom prihlásení sa Brancov k Vlkom a tiež po oznámení "tieňového ministra obrany" Švrčeka vo vláde tzv. Národnej konferencie už nie je ďalej nutné venovať sa nekonečným polemikám o tom, za čím a kým Brancom srdce piští. Vybrali si už dávno a dnes už to len prestali skrývať.
A aby som vám to vôbec neuľahčil, nasledovnou vetou zdanlivo popriem všetko doteraz napísané: prítomnosť Nočných vlkov, ich zbratanie sa s Brancami a blízkosť sídla čo by tankom dostrelil od jadrovej elektrárne znamená pre krajinu extrémne ohrozenie - ibaže je úplne inej povahy, než sa o ňom prevažne hovorí a píše. Ako to teda je a čo sa to v skutočnosti deje? A čo v skutočnosti znamená tá náhla a nečakaná zmena prístupu? Dočítate sa v nasledujúcom článku, ktorý bude o poznanie menej optimistický.
PS: moji priatelia sa často v diskusiách pohoršene pýtajú, ako si po Slovensku môžu pobehovať zelení mužíčkovia v maskáčoch a hrať sa na vojakov. Nuž, môžu. Existuje tu taká drobnosť, ústava, ktorá im toto právo garantuje rovnako ako nám, iba sa nám to nepáči. Kým neporušujú zákon a neobmedzujú práva iných, je to iba a len ich vec. Netreba uveriť svojim strachom a nechať sa dohnať na miesto, kde budeme upierať slobodným občanom ich ústavné práva, pretože práve to je jeden z cieľov provokácií, o ktorých bude reč v nasledujúcom článku. Oni nie sú hrozbou pre demokraciu - hrozbou je náš vlastný strach ktorý nás ženie k chuti zakazovať a trestať niečo iba preto, že sa toho bojíme a že sa nám to nepáči. Vyhrajú v okamihu, keď sa prvýkrát uchýlime k neústavnej skratke.
