Ak teraz vykuknete z okna a budete mať šťastie, možno ho ešte na chvíľu zazriete. Možno ho uvidíte, ako sa pomaly chystá zmiznúť za obzor a uvoľniť miesto Slnku. Hoci nie vždy: sú dni, keď Mesiac ostáva na oblohe aj cez deň a na vládu Slnka celkom kašle. Vidno ho síce nejasne, no je tam stále a ukazuje nám svoju tvár.
Ibaže je v tom jedno „ale.“ Vidíme z neho iba jednu stranu. Iba tú, ktorú nám ukazuje každú noc a verí, že s tým vystačíme. Tú jeho odvrátenú stranu vlastne nikto nikdy poriadne nevidel a tých pár kozmonautov z Apolla môžeme kľudne vynechať: vraj vo vesmíre aj tak nie je nič také, ako to vyzerá. Existuje len zopár fotografií a vraj sa na tej odvrátenej strane nachádza úplne najväčší kráter v Slnečnej sústave a celá je pokrytá jazvami po nemilosrdných útokoch komét a asteroidov. Tie tušiac, že ich o chvíľu čaká zánik ešte naposledy zlostne udrú do povrchu a zanechajú tam stopu, ktorá už nezmizne, kým bude Mesiac Mesiacom. Možno aj preto sa trochu hanbí a rotuje okolo Zeme, ukazujúc vždy iba tú krajšiu zo svojich dvoch tvárí. Možno to vo svete funguje práve tak, a netýka sa to len ľudí. Možno aj hviezdy, slnká a všetky možné planéty nestoja o to, aby sme videli všetko. Chcú nám dať iba to, čo považujú za vhodné. Tú krajšiu, prijateľnejšiu a usmievavú tvár. Tá sa nám má a musí páčiť a keď nie, sú z toho smutní a niečo veľmi dôležité chýba. Takýto mesiac niektorým ľuďom trvá celý ich život a oni sa ani raz neobrátia tou ošklivejšou stranou k svetu kvôli strachu, že ich neprijme. A kvôli tomu strachu prídu o šancu zistiť, či sa náhodou nemýlili. Či práve tá ich odvrátená strana nie je tou, na ktorú sa čakalo a či náhodou práve preto neprišli na tento svet, aby ju ukázali takú, aká je v skutočnosti. Ktovie. No ak to neskúsia, nikdy nezistia niečo, čo podľa mňa nemá ostať nezistené. Kto sme, zistíme vždy až potom, keď iní uvidia, čo sme im v strachu z odmietnutia nikdy nechceli ukázať. Až vtedy.
http://slovensko.rtvs.sk/clanok/relacie/zamyslenie-na-dnesny-den/mesiac?currentPage=1
