Sú na nich znaky podobné notám, zopár ich mám aj rovnakých. Zvyčajne je však každý iný: Ten, kto ich maľuje a tajne roznáša tú tajnú abecedu asi pozná, no možno ju neprečíta ani sám. Možno ho iba v noci pochytí zúrivá túžba maľovať a odnesú si to nevinné kamene. Tie potom odnesie von a nechá ich za trest mrznúť a keď je leto, trestá ich sálavým teplom rozpálených chodníkov. A možno je to celkom iný príbeh..
Raz už som bol veľmi blízko. Tak blízko, že som musel tú tajomnú osobu stretnúť, celkom iste sme sa len celkom tesne minuli, pretože na múriku dómu sv. Martina pri náhrobnom kameni grófa Pálffyho jeden z tých kameňov cestou tam nebol, no objavil sa necelú minútu potom, ako som sa tou úzkou uličkou vracal späť, tuším po zabudnuté kľúče. A možno sme sa jeden druhému na chvíľu dívali do očí tak, ako sa náhodní chodci dívajú do očí náhodným chodcom, zabudnúc už o pár sekúnd, že vôbec niekoho stretli. Našiel som kameň a rýchlo sa vyšiel pozrieť, ktorý z chodcov to môže byť. Nespoznal som ho. Netuším dodnes.
Netuším, čo tieto kamene a znaky na nich znamenajú. Netuším, kto ich tam ukladá a prečo. Neviem, či tomu komusi stačí nenápadne ich položiť a zdúchnuť bez toho, aby sa zaujímal o ich ďalší osud: a možno sa niekde spoza záclony díva a smeje sa tým, ktorých jeho kamienky rozosmievajú. Možno si objaviteľov tých záhad fotí a raz o tom vydá knihu a tá sa bude volať.. ktovieako? Možno sa chystá raz poklepať mi po pleci a prezradiť mi tajomstvo, pretože sa už nemôže dívať na hlúposť, s akou som ho dodnes nepochopil.
Spoznáva niekto tieto kamene? Vie, čo znamenajú? Začal som písať tento blog zo zvedavosti, no čím dlhšie ho píšem, tým viac pochybujem, či chcem to tajomstvo spoznať naozaj. Možno je mu lepšie nespoznanému, lebo to tajomstvám pristane najviac. Ak ich spoznávate.. Nepovedzte to nikomu. Bojím sa smútku z prezradených tajomstiev.
A možno aj tak neviete držať jazyk za zubami a poviete mi to.
A možno nie..
"Možno" je krásne slovo. Možno ešte krajšie, než slovo "nádej".
Načo je slovo "nádej" tam, kde už vôbec žiadnej niet? Možno to bol ten úplne posledný kameň a už nikdy žiaden nebude. Ktovie. Hľadať ich ale nemám ako prestať. Už neviem len tak bezcieľne blúdiť uličkami, vždy pátram po notách, ktorých hudbu možno nikdy nezačujem.
