Teraz sme však predsa len vymysleli iný plán. Ráno sme sa chvíľku poprechádzali po promenáde. Pozreli sme si hrady a iná „výtvory“ čo cez noc sa postavili. Fotka pri tejto kráse stála však nejaké to EURo a tak sme to radšej neriskovali a odfotil som si to z diaľky. Teplo, jasno nás hnalo k moru a napriek tomu, že tam už boli aj tí čo sa chceli opaľovať, my sme sa prešli po pláži. Samozrejme že tam boli už aj baby hore bez. Samozrejme priama úmera tomu, kto vlastne v toto ročné obdobie bol na Mallorke. Voda bola studená, ale mne to stačilo na to aby som sa osviežil. Po kávičke a minerálke sme opäť sedeli už v buse na ceste do hlavného mesta – Palmy Mallorky.
Teplota sa šplhala riadne rýchlo hore a než sme dorazili pred Le Séu Cathedral, tak už riadne pálilo slniečko. Pred vstupom do Catedrály sa konala nejaká vojenská akcia a ani pri dele ktoré chráni vstup sme sa nemohli odfotiť.
Le Séu Cathedral
Aj ten pán čo sa hral že nemá hlavu tam bol. Presne tak ako pred 2 rokmi. Pod katedrálou je krásny malý park. Pred 2 rokmi tam boli fontány a pomaranče. Teraz to rekonštruovali a okrem pomarančov a sochy s prsiami, tam nebolo nič iné.
Aj napriek stúpajúcej teplote vonku, my sme sa rozhodli o cestu na Castello de Bellver. Popri jachtám a plachetniciam a malým či inak veľkým lodičkám cesta trvala asi 30 minút. Ak si pamätám cestu. A veru som si ju moc nepamätal. Nakoniec sme tam prišli asi za hodinku. Šťastní že aspoň na tomto malom kopci nad mestom trochu fúka. Vstupné 2,5 EURa nebolo až tak veľké. Tie výhľady však stáli za to. Dôchodcovia nás zrejme prenasledovali, lebo ako náhle sme dorazili na hrad, tak prišli 3 alebo 4 autobusy a bolo zasa trochu hluku aj hore na hrade. Priamo na hrade bola otvorená aj expozícia o tom ako sa Mallorca a hlavne Palma rozvíjala. To sme pred 2 rokmi nevideli a celkom to bolo zaujímavé. Na cestu späť som si už však spomenul a schodami dolu to bolo za 5 minút. Na výber sme mali aj cestu busom späť do centra, ale my sme zvolili cestu pešo.
Castello de Bellver
Opäť sme teda videli lode, more, trochu aj zafúkalo. Na konci našej cesty som zbadal stromy kde boli krásne kvety a vedľa nádherné pomaranče. Lákalo ma to si odtrhnúť ale viacej si to vyfotiť. V tom momente ma upozornil jeden z miestnych. No, no, no... jeho slová rázne zakázali akúkoľvek moju aktivitu. Neskôr však boli na námestí krásne fontány, ktoré robili akési dúhy pri striekajúcej vode. Hneď nás to prebralo a okrem fotiek a posedení sme aj zabudli že sa blíži naša večera. Na bus späť sme to nemali ďaleko a tak za pár minút sme sedeli v autobuse na ceste späť.
Večera nás opäť nesklamala a opäť krásne nasýtila. Ešte pár darčekov. Tentoraz sme kupovali liquer Tunnel. Odporúčam. My sme si zadovážili 3 druhy. Sú rozdelené podľa alkoholu obsiahnutom v nápoji. Pri tom prvom sa cítite ako keby ste pili švédske kvapky, alebo Bromhexin. Pri tom poslednom už máte pocit ako keby ste mali pálenku (mala 40tku) podobnú gréckemu Ouzu.
Ďalší krásny, slnečný a veľmi teplý deň bol na konci.
8.4.2011 je náš posledný deň na Mallorke. Odchod z hotela je do 12tej. Potom už len na promenáde nejaká minerálka, káva. No aj tak sme sa ešte bavili. A to priamo na letisku.
Ešte pred tým však autobus č.21 priamo z Platja de Palma ide na letisko. Jeho časový interval je každých 30 minút a v hoteli nám povedali že chodí len v celú alebo o pol. Naša skúsenosť však je taká, že autobus o pol neprišiel a tým o 15tej, to bolo do zatvorenia „gejtu“ akurát. Po checkine nás však v hale pred lietadlom pobavila aktívna mladá „ryanairka“ ktorá s takým kúskom kartónu, ktorý mal tvar povolených hodnôt batožiny, skúšala ako sme na tom s našimi batohmi. Zrazu sa všetci začali obliekať. Ja som si dal nohavice na moje kraťasy, bundu a pod. nakoniec sme všetci prešli aj keď jeden pár s dieťaťom to mal ozaj ťažké. Mamina a ocino mali svoje kufre v povolenej hranici. Ich dievčatko však nemalo batožinu ale takú plastovú motorku na ktorej celý čas sedela. Toto však podľa tejto aktivistky nebola batožina povolená. Napriek tomu že rozmery mala v pohode. Nastal chaos pre túto rodinu. Dievčatko sa nechcelo vzdať motorky a dva kufre naládovať do jedného a ešte aj aby mal rozmer bolo skôr o hlúposti ako o tom že to tam vojde. Našťastie už sa lietadlo zatváralo a preto aby nezdržovali tak ich pustili do lietadla. Zaujímavé na to všetkom však je, že leteli s nami aj z Bratislavy a tam nikto problém nemal.
Mňa čo najviac šokovalo, bolo počasie na Slovensku. Zrazu som necítil, že som sa z dovolenky vrátil opálený a že ešte pred 4 hodinami som sedel na kávičke na promenáde pri slniečku v teple.
Celkom určite celý tento zážitok mi vnukol aj jednu super myšlienku. Urobím všetko pre to, aby som to dotiahol do konca. Budúci rok by som rád v tomto termíne tam pripravil „training camp“ pre nás amatérov hokejistov. Bicykel, korčule, výstup na najvyššiu horu a pod. Dosť veľká inšpirácia v podobe českého cyklistického teamu.
Tak kto sa pridá?
CENY:
Letenky som bookoval vo februári, ale cena dnes by bola lacnejšia – dnes stáli na máj 48EUR pre 2 osoby tam a späť!
Taxi služba do hotelu – pri štyroch osobách – 5 EUR každá osoba (pozor cena pri jednej osobe je 18,60EUR)
Hotel – 3 noci, polpenzia – 102EUR, na dve osoby!!!
Vláčik do Port de Sóller – 25EUR spiatočný
Autobusy po Mallorke – cca 10EUR
Darčeky – cca 20EUR
Ostatné – káva a minerálka – 20EUR
...a jedna Sangria – 9EUR
