No, no, no, no, no - ukázal jeden pán, keď som privoniaval ku kvetom pomarančovníka v Palme. Ale tie pomaranče boli fakt krááásne. Náš druhý deň začal tak ako ten prvý. Len sa dátum posunul o jeden deň vpred. Raňajky sa tiež zmenili. Mortadella, syry, pečivo, džús ostali.
Jede, jede mašinka kouří se jí z komínka... alebo ešte aj túto poznám: Ide vláčik ši ši ši, odvezie nás k Mariši, od Mariši k Etele cez 3 veľké tunele.... :-) Tomu našemu vláčiku sa „nekouřilo" z komínka a ani neišiel cez 3 veľké tuneli, ale jazda to bola parádna, okúzľujúca a zaujímavá. Mimochodom ten náš vláčik na ceste z Palma de Mallorca do Sóller prešiel 13 tunelmi a 7 mostmi, ale o tom neskôr. Vlastne som Vám chcel opísať môj ďalší výlet za pár EUR.
Niekde v tretine cesty loďou zo Sicílie do Tunisu sa nachádza malý štátik európskej únie. Skladá sa z troch ostrovov a hrdo nesie názov Malta. Až donedávna som si myslel, že tento ostrov je osamotený. Lenže k nemu patria ešte ostrovy Commino a Gozo. Dôvod na to, aby som si splnil konečne svoj mladícky sen a išiel sa pozrieť ako to v tomto maličkom štátiku stredozemného mora vypadá. Pretože toto spoznávanie nebolo na mesiace ale len na dva dni, veľa vecí som nepotreboval. Dôležitejšie boli záznamové médiá, aby som sa mohol podeliť o tento zážitok aj s Vami všetkými. V mojom batohu preto nechýbala kamera, mimochodom prvý krát som sa ju odhodlal použiť pod vodou, a samozrejme fotoaparát. Ja som pripravený. A vy?
"Najvyšší čas zmeniť klímu...", toto boli moje slová keď sa nad Slovenskom zišli všetky oblaky a začalo pršať a pršalo 7 dní... Ja som prahol po dobytí mojich bateriek a slnku, čo by ma trochu "opieklo". Tak som sa rozhodol ísť na Maltu. Ale to je iný príbeh. Bologna bola len zastávka na ceste, ale krásna zastávka.
Keď sa v okolí Slovenskej republiky povie meno Bátory, každý si hneď predstaví mamutí projekt a film Juraja Jakubiska. Keď sa povie slovo Čachtický hrad, tak každý si spomenie na ruiny bývalého Čachtického hradu - sídla rodu Batory. Ak sa však povie meno Andrej Štiavnický, tak si veľa z nás (už sa k milonom ľudí pripájam aj ja) pripomenie veľkého historika Slovenskych dejín. Obzvlášť veľkého historika práve rodu Bátory. A ja som mal to šťastie poznať tohoto historika priamo na ruinách Čachtického hradu 17.01.2010.
Napriek tomu, že sme mali program na Silvestra pripravený, jednooducho sme museli na poslednú chvíľku meniť plán. Radikálne.
Ak ste vlastníkmi kamier značky JVC tak ste sa už určite stretli s "problémom" svojej vlastnej nahrávky vo videokamere. Pretože som bol tiež dlho vlastníkom jednej z moderných kamier JVC, prezradím vám môj recept na to ako som video upravoval a strihal. Naviac som s arozhodol po skutočnostiach, keď sa ma veľa ľudí telefónom pýta, ako sa to dá zmeniť a vypáliť.
Určite sa Vám už niekoľko krát stalo, že keď Vám kamarát poslal nejakú dobrú hudbu, super video a bolo na Youtube.com, tak ste veľmi chceli toto video vlastniť, ale nedokázali ste si ho stiahnúť rýchlo. A naviac, väčšina odkazov je aj tak na daľšiu inštaláciu programu do Vašeho PC. A čo ak by som Vám dal jednu radu, ktorá je úplne "zadara", osvedčene funguje a nepotrebujete daľšiu inštaláciu programov do vašeho PC? Pomohol by som Vám? A presne o to mi ide. Tak veselo sťahujte!!!
Vrcholy hôr boli dakedy sídlom bohov. Vždy keď si ľudia nevedeli niečo vysvetliť, našli to práve tam „hore". My sme to už tiež našli a potom ako sme sa s tým zoči voči stretli, rozhodli sme sa ponechať si to ako skvelú skúsenosť a nádherné chvíle plné pekných zážitkov. Ja ešte stále píšem o zážitku z výstupu na Jebel Toubkal v Maroku, ktorý sme pokorili 29.8.2009. Ale tento článok je už o relaxe po dosiahnutí vrcholu.
Raz, v máji tohto roku, sme sa 5 kamaráti vydali za poznaním jedného z mnohých štátov Afriky - Maroka. Zo severu chránený Gibraltárom a obmývaný Stredozemným morom na západe zasa Atlantickým oceánom. Jeho najvyšší bod sa nachádza ďaleko vo vnútrozemí, neďaleko mesta Marrakesh, v horách Vysokého Atlasu. Za cieľ sme si dali: trochu spoznať život jedného zo štátov „čierneho kontinentu" a pokoriť najvyšší vrchol - Jebel Toubkal (4 167mnm).
Kúpil som si nejaké filtre a chcel som ich len tak odskúšať ešte predtým ako sa snimi poveriem opäť na cestu do Maroka.
Slovensko je nádherná krajina. To už vieme všetci. Niekedy sa Vám však naskytne možnosť ísť do cudziny. Ja som túto možnosť využil a navštívil som našich západných susedov - kraj "Pelhřímovsko".
Konečne Atlantik! Konečne more, teda oceán. Pohoda, kľud, blbnutie, relax..... Tak nejako teraz vypadá moderne sa rozvíjajúci Agadir.
Tá cesta bola nekonečná. 10 km nádhernej prírody, plnej vody a vodopádov. 10 km dôvodov prečo sa táto hora oplatí vidieť viackrát.
V úzkych uličkách sa na Vás valí dav ľudí. Nejaký ten somárik Vás privíta svojím typickým "ia", a len tak tak sa vyhnete malým motocyklom ktorí ešte na Vás aj trúbia. Na Jamma El-Fna Vám síce vytlačia super šťavu z pomaranča, grepu či limetky ale o kúsok daľej na Vás číha skrotená kobra, ktorá si tancuje svoju pesníčku. Večer kobry a opice vymenia stánky s jedlom a už na Vás kričia "Tajine", "Cous-Cous"...poviem Vám, zažiť Marrakesch, zažiť Jamma El-Fna je doživotný zážitok. nepochybne bol aj pre mojich kamarátov.
Už ste niekedy pristáli s pocitom, že ste havarovali? Nie? Tak sa ani teraz báť nemusíte. Som živý a som tu aby som Vám o tom niečo napísal.
Myslel som si že si kamarát Miro zo mňa strieľa, keď mi v marci oznámil, že v máji ideme do Maroka na typický "náš" výlet. Miro "pozbieral" na nete letenky a ja som spravil program. Termín bol daný - 14.5.2009.
