Tak ako to už býva, aj rok 2009 končil menom Silvester. Niekto sa na tento deň pripravuje celý rok, iný si plány urobia na rýchlo, alebo podľa toho s kým budú.
Ani pre nás, troch kamarátoch (štvrtý sa na začiatku decembra odsťahoval k priateľke do Prahy), nebol ničím tento deň výnimočný. Azda iba tým, že zasa budeme o ten rôčik starší.
Na Silvestra 2008 sa to celé začalo. Vtedy sme sa dlho rozhodovali kam sa "uložíme" na Silvestra. Pracovne povinnosti niekoľkých z nás nám diktovali plán akcie na Silvester 2008. Vtedy sme sa stretli štyria kamaráti (Miro, Braňo, Klišťo a Dodo) a sami sme si povedali ako to bude vypadať. Išli sme najprv na nákup do OC, urobili misy plné dobrôt a vyrazili sme...do Thermal parku vo Veľkom Mederi! Po kúpaní sa v teplej vode, sme dorazili k Mirovi na barák a začala sa naša prvá Silvester párty. Obvolali sme nejakých kamarátov čo prisľúbili účasť a dali sme pomaly zabrať naším pečienkám. Vtedy nikto z nás nevedel, že skončíme sami.
Tento rok sme Silvester 2009 zorganizovali trochu lepšie a ľudia prisľúbili svoju účasť opäť. Možno aj preto, že kamarát Miro vytvoril pozvánku ktorú posielal po kamarátoch. Aj keď už bez Klišťa, ale s účasťou viac ako 10 ľudí sme začali pripravovať "poživeň" nielen pre naše krky. Tri misy, veľké, plné, syrové, zeleninové a mäsove. Šampanské sa chladilo na vonkajšej teplote, kofola, tonic, víno a iné tekutiny (aj 4 roky staré, vypálené...) tiež. Bol čas obvolať všetkých známych a dozvedieť sa kedy asi dorazia. Hodiny sa blížili k 10tej ráno. Ako to už býva, nikto nemal čas, alebo všetci mali vypnuté telefóny. A tu sa prvý krát v nás troch chlapoch zmocnila myšlienka, navštíviť kamaráta Klišťa v dedinke pri Prahe.
Tradícia sa má dodržiavať a tak sme si zobrali uteráky, plavky a išli sme do Veľkého Medera do Thermal parku. Však kamaráti sa ozvú neskôr a potom sa aj my vrátime z Medera a začne sa aj pre nás zábava. Tri hodinky v teplej vode nás dokonale zrelaxovali. Potužili sme sa aj nejakým tým pivom (žiaľ ale ja som bol vodičom - tak len nealkom). Po tom ako sme nasadli do auta a stále nám nikto nevolal a nepísal, akosi viacej sa nás zmocňovala myšlienka odísť do Prahy a byť tam s naším kamarátom Klišťom a jeho priateľkou Beatkou.
Pretože jedla a pitia bolo pripraveného pre viac ako desiatich, zobrali sme to do Prahy. Však Klišťo je veľký jedák :-) . Cestou sme zobrali ešte aj Vierku, priateľku Mira. Ja zasa za volantom :-( Okolo 17:30 sme vyrazili smer Praha. Samozrejme spev v aute, vypálené hruškové ovocie v tekutom stave zo Spiša a pre mňa Tonic s podobným mojím menom. Zábava bola v aute v plnom prúde a ani neviem či sme do chvíle, kedy som musel zo 140tky pribrzďovať na 20km v hodine, prestali aspoň na 5 minút rozprávať, či vlastne hulákať. Zrejme nie. Ten moment na Vysočine nás dosť spomalil. Ľudia v tej hmle sa nevedeli orientovať a ich "kóňovia" pod kapotou zrazu tlačili svoje kopýtka na podlahu. Ja tiež. Všetky svetlá ktoré sa dali zapnúť svietili. No aj tak to nestačilo a zrazu sme si nevideli ani na koniec, či vlastne začiatok auta. Po chvílke sme sa však z hmly dostali a začalo pršať. A pršalo až do Prahy. Okolo 21ej sme sa hlásili u kamaráta Klišťa. Koniec 31.12.2009 sa blížil a tak sme pripravili veci na oslavu. "Rachejtle", prskavky, delobuchy a rôzne pyrotechnické vecičky boli už na stole. Zakecali sme sa tak dobre, že sme pomaly zmeškali aj oslavu Nového roka 2010.
Šampanské, a všetok ohňostroj boli v permanencií v tejto mladej dedinke pri Prahe skoro do jednej ráno. My sme samozrejme nemohli byť výnimkou a aj keď nám bola zima, aj pršať prestalo, náramne sme si to užili. Aj s niektorými susedmi :-) Okolo 5ej sme to už zalomili všetci.
Okolo 12tej sa to však začalo zbierať v obývačke domu na káve a "podporných" nápojoch, ktoré nás mali dostať opäť na cestu života. Niektorým sa to podarilo, no ja som cítil jasný deficit spánku. Chceli sme ísť do Prahy. Vidieť Karlov most, Staromestské námestie, Hrad... Cesta do Prahy bola dosť rýchla. Beatka ostala doma a pripravovala nám polievku. Piati ľudia - štyri fotoaparáty. Skoro ako turisti z Ázie :-)
Neviem ako je to možné, ale metropola Českej republiky žila asi viacej ako v lete. Tá Slovenská nežije niekedy ani v lete. Turisti sa motali aj tam kam by možno v lete ani neišli. Fotilo sa skutočne všetko čo sme videli nielen my, ale aj iné fotoaparáty. Karlov most vo výraznej rekonštrukcií ponúkal aj tak veľké množstvo pouličných umelcov hudobných, kresliacich či dokonca divadelných. A pri nich som sa zastavil. Boli tak dobrý, že hneď ma vtiahli do diania. Príbeh rozprávaný minulosťou a hraný nástrojmi súčastnosti. Starší pán z hlasom leva, či dievčina s omrznutými končekmi prstov Vám hodila do uší nádhernú operu. A to ja operu nemusím. Na hrade bolo veľa ľudí. Aj napriek tomu že bolo 1.1.2010! Všetko bolo otvorené! Donaldov fast food, směnárna, bar či expresní pizza...nehovoriac o krámkoch s dárkama.
Ja som sa akosi dal na fotky robené v šere alebo v noci a preto statív som si nosil stale so sebou. Prekvapením pre mňa bolo Staromestské námestie, kde som zrazu počul ruštinu, francúzštinu, angličtinu či arabčinu. Azijských fotografov s "Nikonmi" tam bolo toľko, že som mal problém postaviť si svoj malý statív. Svařené víno za 29Kč, teplé kaštany a iné pochutiny a poživatiny s ich super vôňou sa niesli celým námestím. A s touto vôňou a pár obrázkami som sa vracal späť k autu. Ešte v aute sme sa o tom dlho rozprávali. Ukazovali sme si fotky.
Večer sa niesol v kludnejšom tempe ako deň predtým. Dali sme si fantastickú šošovicovú polievku a mäsko so zemiakmi. Samozrejme niečo z toho páleného arzenálu. Ani som si to nejako nevšimol, ale ja Beatka a Dodo sme ostali ako kapitáni na mostíku úplne posledný a spať sme išli až okolo polnoci. To si ešte pamätám že dávali v TV nejaký dosť starý film so Seanom Connerym. To čo si pamätám, tak bol iba v plavkách a naháňali ho nejaké ženy.
Späť na Slovensko sme odišli okolo 8mej ráno za hustého sneženia. No už v Brne nesnežilo a aj preto sme pred obedom boli už v Bratislave.
Tento rok začal cestovaním a dobrodružnou jazdou do metropoly Českej republiky.
Minulý rok sme toho pochodili po Európe a hlavne v Afrike dosť.
No ako sa hovorí? "Ako na Nový rok, tak po celý rok".
Ja s Mirom sme si už v aute robili plány turistické vyletne na tento rok.
Už teraz sa teším na Liparské ostrovy, Mount Etna na Sicílií, Maltu či opäť na Maroko.
