
ši západný susedia aj napriek tomu že ešte nemajú "euro" ako menu, sú nadalej dosť zaujímavý pre našincov zo Slovenska. Z môjho okolia je tam veľa takých, ktorí sa tam živia. A celkom slušne :-) A potom poznám aj takých čo sa tam chodia pozerať po pamiatkách, alebo tam chodia za prácou na služobné cesty.
Ja keď som časrtejšie chodieval na služobné cesty, tak som si dopredu vždy naplánoval nejakú inú cestu len preto aby som videl niečo o čom sa hovorí a píše, ale ja som tam ešte nebol. tak vznikali moje plánované služobné cesty v minulosti. Z nich mám kopec fotiek zo zrúcanín alebo iných krás našej vlasti.
V ten deň sa mi ale do Čiech vôbec nechcelo. Aj keď sme boli dopredu dohodnutý, akosi sa mi nechcelo a radšej by som ostal doma. Prehováranie však spravilo svoje a vyrazili sme. Pretože som v minulosti hrával hokejové turnaje v kraji "Pelhřímovska", tak som si sadol za volant a za necelé 3 hodiny aj so zastávkami sme už boli v Kamenici nad Lipou. Na večer som mal naplánovaný výlet po obci a nočné fotenie. Pršalo a dosť pršalo. Nakoniec som aj tak skončil na dobrom českom pivečku v miestnom bare.
Ráno však bolo už o niečom inom a keď sa na oblohe začali objavovať aj slnečné lúče, tak som vedel že bude iné počasie.

Zámok v Kamenici nad Lipou zo strany zámockého rybníka
Odstavil som teda auto v strede obce. bolo to zadarmo a budovy sa tu striedali vo veľmi vysokých číslach. Tie znamenali dátum vzniku. Keď som sa poobzeral po starých budovách natlačených na seba, za chrbtom stála veľká veža červenej farby. Bola to vstupná brána do zámku v Kamenici nad Lipou. Po mojej ľavej ruke som mal rybník. Prvé fotky na seba nedali dlho čakať a aj napriek "rozobratému" námestiu a jeho rekonštrukcií dalo sa čo to pofotiť.
Necelých 20km od Kamenici nad Lipou sa po veľmi úzkych cestičkách dostanete na zámok tiež červenej farby. Červená lhota.

Zámok Červená lhota
Celý tento nádherný výtvor som si obišiel dookola popri brehu jazera v ktorom bol postavený. Bol vlastne postavený na ostrovčeku v jazere. Plné parkovisko, jazero naplnené lodičkami a člnkujúcimi sa návštevníkmi kazila skvelý dojem len "reštika" kde človek čakal aj 30 minút na obsluhu.


To som uža ale sedel v aute na ceste do Jindřichovho hradca.
V tomto juhočeskom meste sme kedysi dávno ako amatérsky hokejisti hrali zopár turnajov a tak som mal mesto zmapované. To čo sa nedalko počas turnajov obehnúť, bol čas teraz sa vrátiť do tohto mesta a pozrieť si ho. A vyšlo to.

Hrad a zámok v Jindřichovom hradci
Prejsť sa úzkymi uličkami, sedieť pri fontáne a umývať si v nej slivky či pozerať sa na mesto z kostolnej veže, boli zážitky ktoré vrele odporúčam všetkým. Aj keď sa mesto zdalo byť plné turistov, bolo tam dosť miest skutočne pre každého kto ho navštívi. Pomaly sa končil môj deň v Čechách a správa o búračke na D1 smertom do Brna trochu zmenila plán cesty.
Návrat späť som vytvoril z ciest medzi dedinkami až do Brna a bolo to asi najlepšie čo som mohol v ten deň spraviť.
Nespočetne možnostvo jazier lemovalo túto cestu až do Brna. Bolo ich toľko, že sme ich prestali počítať. Naviac zástavku som urobil ešte v jednej obci s názvom Telč.
Už pri príchode do tejto obce som zbadal obranné múry a tak na najbližšom parkovisku som sa pripravoval na daľšie fotky. Mest, alebo obec je nádherná. Jej centrum za hradbami múru dávajú nádych staroby. Ešte aj tá kamenná dlažba má už určite svoj vek. Mesto ma prekvapilo opäť množstvom návštevníkov. Niekde sa tam aj ukazovali aj návštevníci s viacerými fiotoaparátmi a preto chvíľu trvalo kým človek spravil záber.



Námestie Telč

Bolo čo si po 19tej, keď som sa ocitol na D1 v Brne. To už som mal ale na "tacháči" 140 a bavil som sa cestou na Slovensko.
Ja som mal z tohto veľmi rýchlo prežitého dňa nádherné spomienky. vrele odporúčam každému, kto len aj na skok pôjde okolo spomínaných miest, aby sa zastavil a oddýchol si.