Poslanec Európskeho parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Evanjelizátor, tlmočník. Ženatý, tri deti. www.branislavskripek.skChcete odoberať Škripekov NEWSLETTER? Kliknite sem Zoznam autorových rubrík: Paliatívna starostlivosť, Politické, Súkromné, Nezaradené
Pri stretnutiach, ktorých počas týždňa absolvujem niekoľko, sa často stretávam s otázkou: Prečo radšej nezostaneš na Slovensku riešiť v NR SR problémy, ktoré nás tu trápia? Dnes by som rád ujasnil svoje dôvody.
Tak ako je história našej krajiny pohnutá viacerými zásadnými rozhodnutiami veľkých štátov, ktoré sa nás nepýtali, čo by sme chceli, ale rozhodli za nás, tak sa dnes vyvíja situácia na Ukrajine, kde sa stretajú záujmy Ruska na jednej strane a EÚ s USA na strane druhej. Spoločne si z hraníc nášho východného suseda urobili trhací kalendár.
Naše prezidentské voľby majú v týchto dňoch opäť tú charakteristickú črtu, podobnú ostatným voľbám ktoré u nás prebiehajú. Scenár, ktorý sa zakaždým opakuje. Jeden z protikandidátov vytiahne nejaké klamstvo, alebo prekrútenú pravdu o protivníkovi a toľko ju omieľa, že jej ľudia uveria. Podobná situácia sa stala aj za riekou Moravou, kde Karel Schwarzenberg neustál kartu Benešových dekrétov, aj keď od začiatku hovoril, že ich otvárať nechce. Nepomohlo mu to. Voliči mu neverili, aj keď nemali konkrétne dôvody, len omieľané mediálne reči protikandidáta. Dopadne to podobne aj u nás?
Mám pred sebou mapu našej krajiny. Sú na nej farebne vyznačené mestá a obce podľa toho, ako volili prezidenta. V červenom mori sa objavujú žlté ostrovčeky tam, kde vyhral Rado Prochádzka. Potom tie fialové, podľa voličov Andreja Kisku.
Aj s manželkou a deťmi. A dúfam, že podobne sa vyberie z domu každý zodpovedný občan Slovenskej republiky - voľbou prezidenta pomôcť zmeniť doterajšiu sériu prezidentovania mužov s komunistickou minulosťou. Prosím vás, každého dospelého a zrelého človeka v našej republike, aby ste neboli ľahostajní ani povrchní.
Na Slovensku sme mali kampaň, v ktorej sa hovorilo o tom, že každá piata žena je týraná. Určite si na to pamätáte. Touto kampaňou sa otvorila diskusia o potrebe chránenia týraných žien. Problém, na ktorý chcem dnes poukázať nie je rozhodne menší.
Veľmi by som si prial, aby sme nemuseli riešiť určité veci. Aby osobnosti a spoločnosti, ktoré sa vyjadrujú, či vstupujú do verejného priestoru, vedeli o hraniciach etiky a morálky a akceptovali ich. Je mi ľúto, keď vidím, ako sú ľudia zneužívaní v prospech biznisu či reklamy a byť ticho by znamenalo, súhlasiť s tým.
Nech rátam, ako rátam po ostatných dňoch sa mi zdá, že slovenská demokratická matematika funguje na iných princípoch ako v Európe. Kam tým mierim? Čítajte ďalej a dozviete sa.
Už dávnejšie som sa počudoval a aj smutne pousmial nad krokmi niekoľko mediálne známych postáv a zástancov nového chápania ľudskej sexuality, či výchovy detí a iných nových filozofií genderu. Pastiersky list biskupov možno chápať ako vysvedčenie ich doterajšieho pôsobenia.
Mať hranice je dobrá vec. Myslím však hranice bez ostnatého drôtu, štekajúcich strážnych psov a bez rizika, že človek príde o život, keď ich prekročí. V našej krajine sme veľmi dlho žili v strachu z prekročenia nezmyselných zákazov, vrátane ostrahy štátnych hraníc.
Pred nejakým časom som v NRSR podnietil legislatívnu iniciatívu, ktorou som chcel docieliť, aby sa na stránkach periodickej tlače neobjavovala vulgárne zobrazovaná nahota a erotika bez toho, aby nebola označená ako nevhodná pre mládež do 18 rokov. V prvom čítaní prešiel môj návrh 101 hlasmi, neskôr prešiel aj druhým, ale politickým gestom najväčšej strany bolo, že o päť minút neskôr v treťom čítaní neprešiel. Teraz prichádza čas na novú iniciatívu.
Nebolo to tak dávno. To len voda sa už nesypala a piesok sa nelial. Písal sa len marec 2013 a v parlamente sme išli hlasovať o kandidátoch do disciplinárnych senátov súdov. Lenže strana Smer rozhodla, že tí sa nám ani nepredstavia, len máme ísť voliť. Veď aj na čo, že? Vládna strana vybrala tých "najvhodnejších" a poučila svojich poslancov ako majú voliť.
