Letisko v Katoviciach máme celkom radi, aj keď je to o dobrú hodinu ďalej ako Krakow, parkovisko priamo na letisku stačí zabookovať online a systém sám pri príjazde aj odjazde rozpozná ŠPZ, čo je veľmi pohodlné. Let nízkonákladovkou bez problémov, letisko v Neapole je len jedno a blízko centra, autobusy v polhodinových intervaloch vás privezú k hlavnej stanici Garibaldi za necelých 15 minút.
Garibaldi je aj miesto, ktoré odporúčam na ubytovanie. Samozrejme nie priamo stanicu, ale hotelov je v tesnej blízkosti stanice naozaj veľa. Stanica je výborným východiskovým bodom do centra (obe linky metra) a tiež smerom na Pompeje alebo Vezuv, alebo hoci aj do Ríma.
Dobre padlo teplé počasie, keďže doma v tom čase vládol klasický tatranský január, more je pre Slováka vždy more a prechádzka po meste ako Neapol je miestami až exotická. Tri hrady, pobrežie, úzke uličky v španielskej štvrti, pizza a návrat metrom do hotela.
Na druhý deň boli v pláne Pompeje, ako sa neskôr ukázalo, veľký emočný zážitok najmä pre nášho štvorročného Adama. Strávili sme tam niekoľko hodín, mimosezóna sa ukázala ako výhoda, keďže bolo príjemne málo ľudí. Jediné miesto, kde sa čakalo, bolo pred vstupom do miestneho "bordelu", ktorý už takmer 2 000 rokov neslúži svojmu pôvodnému účelu. Adamovi sa tiež páčil, lebo sme videli, kde mali postele a kde spinkali :)
Veľkosť Pompejí prekvapila aj nás dospelých, naozaj sa to nedá všetko prejsť za jeden deň. Ale možno že ani netreba. A ak niekto nemá dosť, môže si vyhradiť dva dni na Pompeje a ďalší na Herculaneum, ktorý postihol podobný osud.
Keďže Pompeje Adama neprestávali baviť ani po ich opustení a museli sme odolávať otázkam (stovkám otázok) typu Prečo tí ľudia skameneli, kedy sopka vybuchla, ako vybuchla, prečo vybuchla, prečo ušli, prečo neušli, návštevu samotného Vezuvu sme si nechali na druhý deň. Večer sme si dali večeru (ako inak - pizzu) na terase(!) na pobreží a dlhou prechádzkou centrom mesta a po pobreží sme ju následne spálili.
Ráno sme sa vyviezli vlakom bližšie k Vezuvu, tam nás už čakal autobus a takmer 30 minút stúpania. Z horného parkoviska ešte asi tak kilometer pešo k miestu, na ktoré už nikdy nezabudnete. Ďalšie kolo otázok, krásny výhľad a hlavne dymiaci kráter sú naozajstným zážitkom, ktoré len tak hocikde nezažijete. Hodinka pobytu na vrchole určite nie je priveľa na to, aby ste si vychutnali tie pohľady. Opäť len pár turistov a my. V lete to tu asi vyzerá inak.
Večer nás čakal ďalší vrchol, tentoraz hlavne pre mňa - veď čo by to bol za víkend v Neapole bez futbalu. Zápas sa hral až o 20:45, tak sme museli dať preventívny poobedňajší spánok, aby Adam nezaspal na štadióne. Metrom sme sa previezli do blízkosti štadiónu, občerstvenie, talianska kávička a vstup na štadión. Takú dôkladnú osobnú prehliadku som ešte nikde nezažil, a to som bol už všelikde.
Vôbec som nečakal, že štadión bude v takom zlom stave, predsa len, od MS 1990 uplynulo už dobrých pár rôčkov. Ďalšia vec - nájsť naše miesto bolo nemožné. Našu tribúnu sme našli, ale miesta a dokonca ani rad nie. A nenašli sme ani žiadneho usporiadateľa, sbskára ani nikoho podobného, koho by sa dalo opýtať. Ukázalo sa, že čísla na vstupenke sú len na parádu a sadnete si, kde chcete :)
Tak sme si aj sadli, ale 5 minút pred zápasom nám svojim príchodom prekazil plány miestny fanklub a chalani nám vysvetlili, že bambini - to by asi nešlo. Jeden z nich nám ochotne našiel miesto, ale aj tak sme sedeli takmer priamo v kotli. Vlastne sme nesedeli, lebo úvodným hvizdom sa všetci postavili a počas zápasu sa stálo. A skákalo. A spievalo. Tak to bol aj dôvod, prečo boli sedačky také špinavé :)
Hamšík hral výborne, napokon však len remíza v derby so sicílskym Palermom, rýchly únik zo štadióna na stanicu, kde sme zistili, že futbal-nefutbal, vlaky sú v prevádzke len do 22:00. Áno, na tejto linke premáva štátna spoločnosť :) Zaujímavosťou inak je, že každú linku metra obsluhuje iná spoločnosť. Taxikári sa teda majú dobre, jedného sme potešili, že dnes urobí dve fúry zo štadióna, keďže my sme boli takí rýchli. Hamšíka mal veľmi rád, ale nie až tak, že by všetci Slováci mali automaticky zľavu :)
Poučenie na záver je také, že výlet do Neapolu sa určite oplatí, možností je veľa. Atraktívnou určite je výlet na ostrov Capri alebo návšteva múzeí a samozrejme pláže. Top atrakciou nielen pre nás je však balík Vezuv + Pompeje.
