Viac ako konečné umiestnenie ma teší čas, lebo takúto vzdialenosť som behal ibadruhý krát v živote a zlepšil som sa oproti dvom týždňom o 5 min. Dalsom vzdialenosť 11 800 m za 54 min., predtým to bola celá hodina. Potešilo aj víťazstvo nad Mikim Dzurindom, ale on utekal po zranení. Takže pekne po poriadku:
Ráno som nemohol spať, bol som plný napätia.Potom som cítil ráno o piatej ešte olovo na nohách, deň predtým som urobilna biku 50 km do Dúbravky a späť. Po strečingu to však vyzeralo OK. Dopravil som sa do Devína, stretol pár zaujímavých ľudí,známych aj menej známych ale väčšinou neznámych. Veľa ľudí na mňapôsobilo tak príjemne a pohodovo, ako napr. v Tatrách, kde človekpokecá s hocikým:). Boli tam pekné slečny, veľmi sympatické. Pred štartom tam behali ešte nejaké kvázi mažoretky, ale skôr to boliamatérky ako mažoretky.
O desiatej bol štart. Začalo sa svižne. Slnko pieklo, čonebolo moc príjemne pre mňa - ako chlapec spod Tatier som zvyknutýbehať v chladnejšom počasí. Na začiatku behu bol letmý kopček - keďžerád behám do kopca, tak som to začal z ostra. Išlo to vpohodičke.... ale hore som zacal cítiť náročnosť predchádzajúceho dňa.Keďže som si ale sám robil prípravu na tento beh, myslel som, že tonebude mať až taký negatívny efekt, skôr pozitívny. Ale nejako tonevyšlo, takže som musel bojovať s vyčerpanosťou už od začiatku. K tomusa po 4 kilákoch pridalo pichanie v bruchu. Ráno som nič nejedol azačali sa mi spaľovať tuky, ktorých nie je málo. K tomu sa pridalo ešteslnko a galeje boli na svete. Namiesto pohody a radosti z behu to boliuž od 4 km dosť očividné trápenie. Našťastie na tempe to až tak vidnonebolo. Po 4 km bola občerstvovačka, lenže prehnali sa tam všetci a mneuz nestačili doliať a čakať bolo zbytočné. Vtedy ma dobehla dvojicapekných kočiek, jedna síce nejaká šestnástka, ale dobre stavaná, bola dobrýmmagnetom. Behali sme spolu 4 km, ale potom sa mi začalavzdaľovať... Nechal som ju, lebo moja taktika bola začať zrýchľovaťod ôsmeho km, že potom ju obehnem. Žiaľ, ôsmy km priniesol dosť krutúskutočnosť. keďže cesta na Devín bola uzavretá pre dopravu, človekmohol zhlboka dýchať. Žiaľ po príchode na hlavnú cestu z Karlovky,prišla asi najhoršia časť behu. Do pľúc sa mi dostali plyny z áut , čoišli po hlavnej ceste. To ma strašne zničilo a priviedlo do stavu dosť ťažkého.
Keďže som dýchal zhlboka, totálne mi "vôňa" bratislavskej premávky nasadalana pľúca. Musel som zmeniť taktiku, skľudniťtempo a začať častejšie dýchať po menej a prispôsobiť sa smradľavémuprostrediu. Prišla druhá občerstvovačka, voda sa mi konečne ušla, aleostala už iba polovica, kým som ju dostal k ústam. Ostatok sa vylial. Keď som sa napil, skoro som sa zadusil. Troškuma to vyviedlo z miery, ale išiel som ďalej. Keďže som uz na ôsmom kmnevládal, presunula som finiš na 2 km pred cieľom. Ale snaha o nástuptakto pred cieľom nevyšla, nasadil som finiš, ale vydržalo mi to iba 100 m, potom som upadol zase do starého tempa a plahočil sa ďalej. 1,5 km pred cieľom som dostal od kolegu info, že mám už len neďaleko do cieľa. Začal mi byť psychickou oporou, povzbudzoval ma, že mám držať jeho tempo a že to dokážem. Jeho slová padli na úrodnú pôdu. Zdvihol som hlavu a bežal vedľa neho až po Nový most. Odtiaľ bolo do cieľa už len 300 m :). Vtedy mi však začalo byť zle, behal som už len silou vôle. Námestie plné ľudí, ktorých som nevnímal. Najkrajší moment bol pre mňa, keď asi 6-ročný chlapec na mňa zakričal: "Číslo 562, nespomaľuj, ale zrychli, nevzdavaj sa!" Nadšený, že mám diváka, ale bolo mu ťažké splniť želanie. Ledva som sa hýbal už 100 m pred cieľom. Bál som sa kŕčov, ktoré boli už len otázkou času, kedy ich dostanem.
Posledných 50 m ma predbehlo snáď nejakých 10 ľudí, no našiel som posledné sily a preletel som cieľom s úmyslom hodiť sa do cieľovej pásky a ležať pol minúty na zemi, nech ma točí telka :) Lenže usporiadateľ ma vyviedol z omylu, a poslal ma hneď dozadu. Do niekoľkých ľudí som nechtiac vrazil pri hľadaní vhodného miesta na oddych. S každým som si podal ruku, a potom na vytúžené pivko a kofolu. V cieli ma čakali kamoši, ktorí to vzdali tesne pred pretkemi a tak som ostal sám na tomto podujatí. Tým, že ma čakali v cieli, si čiastočne vyžehlili svoju neúčasť.
To sú moje dojmy z prvého behu, ktorý som zažil na vlastnej koži - čo sa týka psychického a fyzického vypätia, keď človek totálne nevládze, až po slastné vychutnanie cieľa a dosiahnutia super výsledku, ktorý som nečakal. Dosiahol som 239. miesto v kategórii mužov do 39 rokov (zo 702 štartujúcich) a celkovo 381 miesto (z 1377 ľudí v cieli a 1495 prihlásených).
Boli tamaj slečny, čo sledovali, kto beží v akej značke, ja som behal vtrhovkách, dúfam, že si nepoplietli, že to neboli adidasy so 4 prúžkami.
Ing. Peter Mitz alias Micko,
Poprad
(upravené a skrátené by braňo)
