Do Devína nás doviezol autobus ešte pred deviatou. Poslednú hodinku pred štartom trávil každý po svojom. Viacerí sa oddali stretchingovým cvičeniam, druhí zvítaniu sa so známymi alebo absorbovaním slnečnejenergie:) Ja som sa oddal stretchingu a sledovaniu okoliaako kto prežíva posledné chvíle pred štartom. Čakanie námspríjemnili mažoretky so svojím programom. Ich predstavenie bolo milé,dali si na ňom záležať. Tento rok som na nich milší, minulý rok som bol príliš kritický a nedocenil som ich umenie dostatočne. Pri pozorovaní osadenstva som saneprestával čudovať, kde som. Tu som stretol vodníka, tamnejakého kráľa z rozprávky, potom vojakov v maskáčoch akanadách, akoby som bol na manévroch. Začal som rozmýšľať, že o roknabehnem v obleku a kravate a s notebookom cez plece a budem sa hrať namoderného businessmena.
Presne o desiatej zaznel výstrel ako z dela:) A začalo sa behať.Všetci začali beh vo vysokom tempe. Každý si chcel vytvoriť najlepšiupozíciu pred prvou zákrutou, aby v úzkych uličkách Devína mal v čonajlepšiu pozíciu v pelotóne. O tlačenicu na prvých 300 m nebola tedanúdza. Kamarát Robo sa ma chcel držať, aby sme s nejaký ten kúsokpotiahli navzájom, ale hneď po štarte sa prepadol kvôli pristúpenejtopánke hneď po štarte. Takže taktika hneď na prvých metroch sarozpadla, musel som improvizovať. Začal som teda aj ja vo vyššom tempe,prispôsobil som sa davu. Dedinu a následné dva kilometre som zvládolbez problémov. Mal som za sebou dve stúpania, najhoršie bolo za mnou:)Čakal som na prvú krízu, či ma postihne, no našťastie sa neobjavila.Pokračoval som teda v nasadenom tempe a sledujúc tabule koľko mi ešteostáva do cieľa. Na prvej občerstvovačke som schmatol pohár sminerálkou naraz s jedným chalanom, ale tento súboj som vyhral tak somsa mohol napiť. Žiaľ polovica sa mi vyliala a a ten glg, čo prešiel dohrdla - a skoro ma zadusil. Zbytok som odhodil a bežal v ústrety ďalšejtretine trati. Mal som za sebou prvé štyri kilometre. Bežal somtradične vedľa jednej slečny, bola aspoň motívácia ísť ďalej. Lentelefónne číslo som si zabudol vypýtať. Ako som tak sledoval súperovtak moja bilancia bola dosť biedna - ja som predbehol vačšinou lenjednu osobu, ale mňa predbehli desiati. Nebol som s tým spokojný, chcelsom viac isť dopredu ale na vyššie tempo som nemal. Tak finiš som sinechával na posledné dva kilometre spod mosta Lafranconi. V polovicipreteku som už videl na sebe, že nieto sily nazvyš, ale snažil somsa tempo udržiavať konštantne. Stálo ma dosť psychických síl presvedčiť samého seba, že to do cieľa vydržím. Na mojeprekvapenie ma kolega bežiaci vedľa mňa informoval, že v polovici pretekov máme čas 25 minút, ma to milo prekvapilo, ale izneiistilo dokedy budem vládať udržať toto pre mňa šialené tempo.Konečne som sa odhrnul na 8 kilometer a na hlavnú cestu z Karlovky. Tambol zlomový moment behu. Zase raz mi prišlo zle od žalúdka, chvála Bohusom sa nepovracal. Spôsobil to zase raz smrad z vyfukových plynov.Týmto chcem apelovať na usporiadateľov, aby sa zamysleli nad uplnýmvylúčením dopravy aspoň na hodinu a pol z hlavnej cesty aspoň v smere kNovému mostu. Však sa tam nedalo dýchať. Alebo nad presmerovaním behuna nábrežie. Však nepôjdeme so športom k trvalej invalidite!
Druhú občerstvovačku som absolvoval v podobnom duchu ako prvú. Prežilsom skoro zadusenie a bežal ďalej s vetrom opreteky. Za Lafranconi sommal Nový most na dohľad, ale posledné metre boli najťažšie. Krátke infoo čase od kolegu bežiaceho za ŠK Devín ma šokovalo. Pod Lafranconi smemali čas 37 min. To som naozaj nečakal, lebo moja príprava naznačovalaskôr zhoršenie výsledku spred roka. A informácia, že bežím čas naúrovni 50 min. ma voviedla do krátkeho sna, z ktorého som sa prebral veľmirýchlo, keď mi prišlo zase zle z plynov z áut. Profil trate som poznala vedel som, že mám posledné tiahlejšie stúpanie pri Lafranocni zasebou a čaká ma už len rovinka. Snažil som držať borca z ŠK Devín, aleopticky sa mi vždy vzdiaľoval. Nakoniec som sa dostal až pod Nový most.Pozdravil som slečny, čo evidovali značky topánok učastníkov. Zostalsom verný obuvi spred roka, nakoniec aj tie trhovky z Poľska madoniesli do cieľa. Žial ďalšieho ročníka sa už nedožijú. O rok Vásslečny pozdravím asi v obuvi značky Puma:) Posledné metre som sadokotúľal do cieľa. Zaregistroval som i kolegyňu ako ma povzbudzuje vcieľovej rovinka. Lenka, ďakujem. Jedine vidina čapovaného piva madržala posledneé chvíle nad vodou, nakoniec som sa dočkal:) V cieli somdosiahol čas 50:31 a obsadil som celkovo 272. miesto a 188. miesto vkategórii mužov do 39 rokov. Do cieľa nás prišlo 1750. Oproti minulémuroku (54:06) som sa zlepšil o viac ako 3,5 minúty. Vytvoril som siosobák, ktorý asi len ťažko prekonám. Ale na ďalší ročník mám aspoňďalší cieľ - dostať sa pod 50 min. Ale pre mňa amatéra to bude predsalen ťažšie.
Nakoniec som čakal na kamaráta Roba v cieli. Ten prišiel na mojeprekvapenie následne po mne a dosiahol čas 52:59, čo na nováčika behua pritom amatéra je viac ako slušné. Klobúk dole pred tebou Robo ale ipred všetkými, čo dobehli. Určite padlo veľa osobných rekordov, dokoncapadol aj traťový. Miroslav Vanko, celkový víťaz, ho vylepšil oprotiminulému roku. Košiciam sa síce nepodarilo v piatok dobyť Bratislavu vhokeji, ale Košičanovi Vankovi sa to v nedeľu predsa len podarilo.Gratulujeme.
Veľmi rád by som Vás pozval o rok na túto udalosť, aby sme predsaniečo viac urobili pre svoje zdravie. Dúfam, že sa na tomto článkudobre pobavíte a bude pre Vás inšpiráciou pridať sa k nám o rok. Prežilsom to ja, o Robovi ani nehovorím. Vymeňte teda pohodlnosť a obavy, žeto nedokážete, za odhodlanosť niečo si dokázať a prídite. Teším sa naVás. Ja sa teraz teším na relax v nasledujúcich dňoch a na basušampanského, na ktoré sa poskladajú dvaja kamoši, ktorý sa nedostavili naštart.
