V momente, ako som zastala, ku mne neviem odkiaľ prikráčal chlap v strednom veku so slovami: "Nebojte sa, nejdem kradnuť, ani nič také, len vás chcem poprosiť..." Preruším ho, že nech aspoň vypnem motor a vystúpim.
Zároveň si uvedujem, že obavy z toho, že by ma mohol ohradnúť sú celkom opodstatnené. Chlap proti žene bez svedkov, nuž bola by som ľahká korisť. Darmo mám za sebou kurz sebaobrany, na desať centimetrových opätkoch by som len ťažko kopla tak presne, aby som spôsobila nejakú škodu a pri údere do tváre by som tiež musela mať extra šťastie, vzhľadom na podmienky.
Ale zachovávam rozvahu a s kamenným výrazom si vypočujem stručnú historku o tom, ako sa mu pokazilo auto, nechal ho v servise a teraz nemá na autobus do Liptovského Hrádku. Na vytvorenie dokonalého obrazu drží v ruke kľúče od auta. Potrebuje 2,70 a som prvý človek, na ktorého natrafil.
Len na okamih sa zamyslím, vytiahnem peňaženku a zhodou okolností mám presne požadovanú sumu. Dám mu peniaze a dostane sa mi niekoľkonásobného poďakovania. Usmejem sa a rozlúčim sa.
Už prákrát sa mi stalo, že niekto si odo mňa pýtal na zastávke peniaze na cestu, že stratil peňaženku alebo čo. Vždy som odmietla. Vždy šlo o divné typy. Tento vyzeral celkom normálne.
Ale skutočný dôvod, prečo som mu pomohla je ten, že mi vždy po takom mojom odmietnutí napadlo, že kto pomôže mne, keď sa mi niečo také stane. Som jediná, ktorej to napadlo? Stratíte niekde kabelku, okradnú vás, hocičo sa môže stať. A v dnešnej dobe, keď nikto nikomu neverí sa pomoci dočkáte naozaj veľmi ťažko. No a keďže verím na karmu, tak dúfam, že som zahojená a moja šťastena prihliadne na tento môj dobrý skutok v prípade, že sa mi niekedy niečo také prihodí. Znie to asi trochu vypočítavo, ale aj tak je dobrý skutok, nie? :)
P.S. Schválne som si pozrela, že koľko stoji taký lístok do LH a CP píše, že 2,40 s dodatkom, že cena nie je úplná, tak hádam sa chlapík naozaj potreboval dostať domov. A ak aj nie, minule som už aj viac peňazí na väčšie hlúposti. :)
