Takže včera konečne asi po dvoch mesiacoch hodím na blog článok o reštaurácii v Olomouci Little Italy. Ešte pred tým ho dopĺňam a upravujem, lebo som mala pripravenú len hrubú kostru napísanú asi za päť minút počas duševnej hygieny v rámci učenia sa na štátnice. Hneď píšem aj Lorenzovi (synovi majiteľov reštaurácie, ktorého som si našla na FB), pretože som mu sľúbila link keď bude článok online, s ospravedlnením, že mi to tak trvalo. Písala som mu totiž následne po mojej návšteve reštaurácie, či môžem použiť fotky z ich fanpage z FB, takže vedel, čo chystám.
No a tak sa teším z nového príspevku až do dnešného rána, kedy som si našla komentár od užívateľky s nickom trojanka: "Hm. Až na to, že tento článok sa už tu na sme.blogu pred pár dňami objavil. Nemám pocit, že je to podľa kódexu kóšer.". Hľadím na to ako puk, že to si snáď zo mňa robí srandu a pustím sa do vysvetľovania situácie, že to nie je možné a snáď ide o podobný článok. Dotyčná miesto toho aby pripustila, že sa mohla zmýliť a čítala niečo podobné, sa však ďalej tvári že môj včera (15.7. 2012) dopísaný článok čítala už pár dní predtým k čomu jej teda gratulujem, lebo má teda asi veštecké schopnosti a presne vedela, čo sa mi zrodí v hlave 15. 7. niečo okolo 13tej hodiny. Ale očividne som padnutá na hlavu ja a napíšem článok, uverejním ho, následne ho zmažem a neskôr sa tvárim, že som ho len teraz dopísala a uverejním ho na tej istej stránke. To dáva zmysel, že?
Okamžite som písala aj adminom blogu, či vedia o podobnom článku ako je ten môj a či mi naň môžu poslať link, aby som mohla potvrdiť pravdu. Odpísali mi, že o ničom nevedia a ani Google im niečo takenenašiel (Ten som skúšala aj ja a jediná, čo mi v spojení Little Italy a blog.sme.sk našlo bol môj článok so zverejnením 20hod. dozadu.), takže ak ma chce niekto z niečoho obviňovať, nech do dokáže príslušným linkom, čo je presne aj môj názor.
Na link od trojanky stále márne čakám. A asi aj naveky čakať budem, lebo neexistujúca vec sa dokazuje ozaj ťažko. No a mne ostáva len dúfať, že takíto ľudia ma budú zďaleka obchádzať, lebo nervy mám len jedny čo je v pomere s hlúposťou na celom svete žalostne málo.
P.S. Ak máte rovnako zlú náladu ako ja, skúste pesničku Gusttava Lima: "Balada Boa", ktorá je pre mňa stelesnením slnka a tepla. Ja sa idem teda pretancovať k úsmevu. Za dva dni som už vymyslela hotovú choreografiu a najbližší článok bude dúfam na veselšiu nôtu.
