Rebríčky sledujem už tretí rok po sebe. Nie je to dobré s našou ekonomickou slobodou a oveľa horšie to vyzerá s konkurencieschopnosťou SR. Tieto materiály si vo voľnej chvíli čítajú napr. investori, ktorí aj na ich základe krútia glóbusom a hľadajú kde vytvoria tie skutočné istoty zvané práca.
Pre potreby tohto blogu som opäť siahol po zdrojoch troch inštitúcií, ktoré dlhodobo realizujú ranking krajín. Oblasti ekonomickej slobody sa systematicky venujú Heritage foundation a ich známy “Index of economic freedom” a Frasier institute publikujúci každoročne “Economic freedom of the world”. Pre oblasť konkurencieschopnosti používam údaje Svetového ekonomického fóra, konkrétne “The global competitiveness report 2014/2015”.
***
V reporte konkurencieschopnosti skúma World economic forum (WEF) pôsobenie inštitúcií a politík z pohľadu ich vplyvu na konkurencieschopnosť ekonomiky daného štátu. Celkovo vyhodnocuje WEF 148 štátov. Predmetom hodnotenia je 12 pilierov konkurencieschopnosti, ktoré zahŕňajú inštitucionálny rámec, infraštruktúru, vzdelávací systém, pracovné právo, regulácie, zdravotníctvo, inovácie atď. Pre WEF dáta za SR pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska. V celkovom rebríčku sa konkurencieschopnosť SR vyvíjala v porovnaní s krajinami V4 nasledovne:
Ako je z tabuľky zrejmé, tak v poslednom hodnotiacom období SR významne zaostáva za susedmi a prepadla sa do druhej polovice hodnotených krajín. Z našich susedov je na tom najlepšie Poľsko, ktoré sa počas uplynulých rokov držalo, príp. mierne zlepšovalo. Česko a Maďarsko zažívajú prepad, avšak nie taký dramatický ako Slovensko, ktoré konkurencieschopnosti predbehli aj novší členovia EÚ: Rumunsko (72.), Chorvátsko (75.) a Bulharsko (57.).
Pokladám za úspech, že SR sa podľa WEF konečne radí medzi ekonomiky, ktoré sú vedené inováciami, t.j. naša ekonomika sa nachádza v najvyššom štádiu vývoja. WEF používa známe tri etapy: 1. ekonomiky, ktoré sú závislé na určitých faktoroch (“factor-driven”, lacná prac. sila, prírodné zdroje), 2. ekonomiky, ktorým dominuje efektívnosť (“efficiency-driven”, procesy, výroba) a nakoniec 3. ekonomiky vedené inováciami.
Medzi vývojovými štádiami sú tranzitívne fázy (napr. od factor-driven do efficiency-driven). V minulosti nimi SR postupne prechádzala. V starších reportoch WEF to je viditeľné (napr. 2010-11). Podľa WEF sa naši susedia Poľsko a Maďarko nachádzajú v tranzícii do najvyššieho štádia rozvoja. SR a ČR toto štádium už dosiahli. Nepleťme si však tieto vývojové štádiá s konkurencieschopnosťou ekonomiky. Predošlá tabuľka je dobrým dôkazom toho, že naši susedia sú na tom lepšie.
Za dramatickým poklesom rankingu je kombinácia viacerých faktorov, ktoré vplývajú na zníženú konkurencieschopnosť. Zo spomínaných dvanástich pilierov je na tom Slovensko nasledovne:
* Popis jednotlivých pilierov si čitatelia môžu nájsť v metodike k reportu, napr. TU .
Z tabuľky je zrejmé, že konkurencieschopnosť ekonomiky trpí najmä disfunkčným inštitucionálnym rámcom, do ktorého spadá nielen (ne)fungovanie právneho štátu, miera korupcie, ale aj politiky štátu v oblasti regulácií trhov a pod. Je viditeľné, že SR je na chvoste zoznamu 148 hodnotených štátov.
Ďalším neduhom je (ne)efektivita pracovného trhu, kde za naše umiestnenie na “chvoste kométy” vďačíme sociálnemu inžinierstvu vlády istôt. Zákonník práce viditeľne zvýšenej konkurencii neprispieva. No ale vysvetľujte to odborárovi.
Rovnako neuspokojivo sme sa ako vyspelá ekonomika umiestnili v oblasti zdravia a základného vzdelávania. Ak dám bokom CéTéčka, tak v školstve si za posledné roky vytvárame akurát tak predpoklady na zhoršenie konkurencieschopnosti v budúcich rokoch.
Na všetky vytýkané oblasti má u nás dominantný vplyv štát. Asi by bolo rozumné, aby tento vplyv voliči v najbližších voľbách obmedzili. Pohľad na výsledky hovorí svoje.
***
Reporty ekonomickej slobody zahŕňajú parametre relevantné pre slobodné a bezpečné podnikanie. Napr. Heritage foundation sleduje a) úroveň právneho štátu, b) rozsah štátneho aparátu, c) regulačné opatrenia a d) otvorenosť trhu. Frasier institute má podobné kategórie: a) rozsah vlády, b) právny systém a ochrana majetku, c) mena, d) slobodný obchod a e) regulácia.
Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody postupne prepadá na horšie priečky:
*Frasier institute publikuje výsledkové reporty, t.j. v aktuálne dostupnom reporte za rok 2014 sú dáta z roku 2012.
Oveľa smutnejšie je to s hodnotami, ktoré nájde pozorný čitateľ pri pohľade na dieľčie výsledky. Za zmienku stojí vývoj v oblasti korupcie, či právneho štátu:
*Freedom of corruption. / ** Legal system and property rights.
Čitateľom doporučujem pohľad na porovnania so susednými štátmi a tamojšou slobodou podnikania. Za zmienku stojí značný prepad SR v porovnaní s ČR podľa Frasier institute. V poslednom roku (2012) sa ČR umiestnila na 42. mieste a predbehla tak SR, ktorá poklesla na 45. miesto. Opačná situácia bola pred piatimi rokmi (report za r. 2008) kedy SR excelovala v ekonomickej slobode na 16. mieste a ČR nám zo 42. miesta mohla závidieť.
Pre úplnosť dodávam, že dáta za SR pre Frasier institute pripravuje liberálna nadácia F.A.Hayeka. Heritage foundation (nadácia je prepojená na Wall Street Journal) čerpá údaje z verejne dostupných zdrojov (napr. Svetová banka, Eurostat, Európska komisia, štatistické úrady jednotlivých krajín a pod.).
