Sociálna poisťovňa, ktorej platíme odvody z donútenia pod hrozbou použitia násilia, ma motivuje valorizáciou dôchodkov, ktorá je vraj vyššia, ako moje výnosy v druhom pilieri. Teda inými slovami, aby SP mohla valorizáciu dôchodkov realizovať, musí iným pracujúcim občanom a podnikateľom násilne odobrať peniaze. Valorizácia využitím násilia ma má akože motivovať k vzdaniu sa MOJICH úspor v druhom pilieri? Asi by som musel klesnúť na morálne dno, ak som sa k tomuto skutku odhodlal.
SP úprimne ľutujem. Má len jediný zdroj príjmu, ktorým uspokojuje nároky poberateľov dôchodkov a rôznych dávok: nás občanov, ktorí sme zdraví, máme prácu, či podnikáme. Rovnica je jednoduchá: ak je nás platiaciach dostatok, je možné uspokojiť poberateľov. Tých je mimochodom tiež dostatok. Táto rovnica fungovala v časoch mnohodetnosti platiteľov a krátkeho života poberateľov. V Európe to mohlo byť naposledy pred asi 60 rokmi. Odvtedy je platiteľov čím ďalej tým menej a poberateľom sa nechce umierať dostatočne zavčasu tak, aby nevznikal deficit v SP. Tam niekde šípim motiváciu SP písať vymierajúcemu druhu platiteľov listy so snahou dostať sa k ich SÚKROMNÝM PENIAZOM v druhom pilieri.
Milá Sociálna poisťovňa, nakoľko je Tvoj archaický biznis model postavený na počte platiteľov, navrhujem sústrediť svoje úsilie na ich rozmnožovacie schopnosti!
