Na úvod chcem povedať, že sčítanie apriori neodmietam. Na jeho výstupe sú údaje, ktoré by mali pomáhať rôznym inštitúciám verejnej správy v rozhodovaní. Zo sčítania vedia štatisti vydolovať kopec zaujímavých a pomerne presných údajov. Čo však na sčítaní odmietam je A) rozsah požadovaných údajov a B) spôsob ich získavania.
Najprv k tomu spôsobu získavania údajov: desať rokov po prvom sčítaní sme sa z môjho pohľadu technologicky neposunuli ani o kúsok ďalej. ŠÚ síce hrdo tvrdí, že údaje je možné odovzdávať elektronickou formou, ale v preklade to znamená, že občan online odovzdá tie isté informácie, ktorý by inak vyplnil na papieri. Optimalizácia samotného procesu je teda blízka nule.
Poďme k rozsahu požadovaných údajov. V rámci procesu sčítavania ŠÚ zisťuje celkom 52 údajov rozdelených do troch množín:
a) 24 údajov o obyvateľoch (dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, národnosť atď.)
b) 16 údaje o bytoch (forma vlastníctva, rozloha, vybavenie atď.)
c) 12 Údaje za domy (obývanosť, tepelná izolácia atď.)
Jednotlivé údaje som si postupne prešiel a rozdelil ich do dvoch skupín, pričom 24 údajov som osobne pokladal za nezmyselné. Ako príklady uvádzam údaje o vzťahoch medzi členmi domácnosti, výbave bytu, obývanosti domu, polohe bytu v dome, či materiáli použitom pre nosnú konštrukciu. Chcel by som vedieť, čo týmito informáciami štát sleduje? Plánovanie päťročnice? Budeme stavať betónové domy a nie tehlové, lebo tých máme už viac než dosť!?
Dobre, ale srandy o päťročniciach bokom: zvyšných 28 údajov je podľa mňa v súčasnosti štátu k dispozícii vo viacerých registroch. Myslím, že by sa na tento účel dali použiť:
a) Matriky (Narodenia, úmrtia, svadby)
b) Evidencia obyvateľstva (trvalý / prechodný pobyt)
c) Kataster nehnuteľností (údaje o počtoch bytov, rozlohách a pod.)
d) Databázy škôl a univerzít (počty absolventov, ukončené vzdelanie a pod.)
e) Sociálna poisťovňa (evidencia zamestnancov a zamestnávateľov, poberateľov rôznych sociálnych dávok)
f) Daňové úrady (ekonomická situácia jedinca)
g) Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. evidencia nezamestnaných)
h) Zdravotné poisťovne
i) Policajná evidencia
j) Súkromný sektor (napr. štatistika pripojenia na internet, či počty pevných liniek a mobilných telefónov)
k) Informácií od obcí (napr. otázky smerujúce k vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúre)
l) a možno ďalšie, ktoré nepoznám
Len pre zaujímavosť, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 763/2008, na základe ktorého je prijatý zákon NR SR č. 263/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, počíta s nasledovnými spôsobmi zbierania údajov:
a) tradičnom sčítaní;
b) sčítaní založenom na registroch;
c) kombinácii tradičného sčítania a výberového zisťovania;
d) kombinácii sčítania založeného na registroch a výberového zisťovania;
e) kombinácii sčítania založeného na registroch a tradičného sčítania;
f) kombinácii sčítania založeného na registroch, výberového zisťovania a tradičného sčítania a
g) vhodnom zisťovaní so striedavými výbermi (rotačné sčítanie)
Ako vidíme, na Slovensku sme si vybrali možnosť A), pričom ostatné možnosti, napr. také D), by mohli byť nákladovo efektívnejšie. Samotné získavanie údajov je teda dobe akýmsi „výsluchom“ občana, v ktorom chce štát poznať údaje, ktoré má už na nejakom mieste uložené. Žiaľ ani v roku 2011 nie je schopný dať si ich dokopy a túto povinnosť silou-mocou prenesie na občana. Je to smutné a zahanbujúce zároveň. Potvrdzuje to aj nedávny článok v HN o úrovni slovenského eGovernmentu http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50559880-v-elektronickom-uradovani-sa-slovaci-prepadli.
