Nekonkrétny program
Po prečítaní 65 strán potvrdzujem, že čítanie Mein Kampf-u je po literárnej stránke porovnateľný zážitok, avšak s tým rozdielom, že dielo onoho rakúskeho väzňa je o dosť konkrétnejšie, ako programové vyhlásenie vlády.
V súkromnej sfére platí, že ciele musia byť SMART (špecifické, merateľné, akceptované, realistické, termínované). Inak to nie sú ciele, ale len kecy, ktorých plnenie sa nedá vyhodnotiť. Porovnávať vládny dokument so zásadou SMART asi nemá zmysel, ledaže by ste za vaše dane očakávali vysokú efektivitu. V celom dokumente sa však nedočítate nič konkrétne. Nič, čo by malo dátum, percento, rozsah a pod. Človek, ktorý text pripravil má môj úprimný obdiv. Popísať toľko strán a pritom nič nepovedať, to chce veľké sebazaprenie.
Nekonkrétnosť a experimentálnosť programu potvrdzuje aj tvorba viet, z ktorých mnohé začínajú slovnými spojeniami typu "vláda prehodnotí", "vláda posúdi", "vláda zanalizuje", "vláda vyvinie úsilie", "vláda bude venovať pozornosť". Aké sú výstupy týchto aktivít? Prehodnotenie, posudok, analýza, vynaložené úsilie a venovaná pozornosť. Inými slovami nečakajte žiadne opatrenie, ktoré sa dá vyhodnotiť, resp. ktoré prinesie úžitok. K tomu pripravil co-bloger Ondrej Dostál TOP 10 blábolov, ktoré dávam do pozornosti.
Buďme súdr(u)žní
V programe viackrát narazíte na slovko súdržnosť. Pripomenulo mi nebohú tetku, ktorá vravievala "V jednote je sila, povedalo si stádo kráv a pohlo sa v ústrety mäsokombinátu". Chcem vidieť súdruhov, ako zmerajú úroveň súdržnosti na začiatku a na konci vládnutia, lebo program je plný viet typu
"(...) pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti".
"Vláda oživí politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (...)".
"Vláda sa bude v záujme tvorby sociálne orientovaného trhového hospodárstva, založeného na inteligentnom, inkluzívnom a udržateľnom raste a schopnom čeliť globálnym výzvam, usilovať o prehodnotenie politiky súdržnosti v týchto intenciách."
Zložené súvetia tohto bezobsažného typu nazývala kamarátka prekladateľka "value added bullshit".
Chcem byť sociálnym partnerom
Sociálny partner bude počas nadchádzajúceho volebného obdobia veľký búchač. Bez neho sa rozhodovanie vlády nezaobíde. Bude spolurozhodovať o príprave právnych noriem EÚ, znížení počtu štátnych sviatkov, dokonca bude sedieť v legislatívnej rade vlády, bude zapojený do tvorby politík zamestnanosti, novelizácia zákonníka práce... Háčik je v tom, že nikde nie je povedané, kto v skutočnosti je ten nepostrádateľný sociálny partner. Nevedno, či sedí v odborových centrálach, alebo sa slní na jachte v Monaku.
Kam sa podeli istoty?
Istoty boli mottom volebnej kampane Smeru. No v PVV by ste ich hľadali márne. Vláda síce seba nazvala "vládou istôt pre občanov", alebo nech by ste hľadali akokoľvek dobre, sotva ich tam nájdete. Jednou nenápadnou vetou vláda zváži valorizáciu minimálnej mzdy, o dôchodkoch radšej pomlčím a Cargo s letiskom pôjdu pekne do privatizácie, ktorá sa po novom nazýva "strategické partnerstvo". Pre pomoc s hľadaním istôt v PVV som nakoniec nakopol textový analyzér od Wordle, no posúďte sami a zoberte si lupu:
Programové vyhlásenie vlády paradoxne nepoukazuje na ideovú prázdnotu strany Smer. Poslanci opozície ho kritizujú, ako keby činitelia Smeru neboli schopní dať dokopy niekoľko jasných a kľúčových posolstiev. Možno by pritom poplietli fyzikálne jednotky, následne zruinovali štátnu kasu, ale som presvedčený, že by vedeli pripraviť dokument na obsahovo vyššej úrovni. Oni však nemusia. PVV je prvým zásadným prejavom arogancie vlády jednej strany. V NR SR jej prejde čokoľvek a tento dokument je len povinná jazda. A pre občana to je bianco šek so splatnosťou niekoľkých generácií.
