Rozzúrený z práce, vlastne, kdeže, rozzúrený z pracoviska, tlačím sa v električke zdevastovanej zdevastovanými bytosťami.
Zdevastovaný poznaním, že bezcharakternosť vyhráva, že "eštébáci" nie sú "eštébáci" a že feťáci nie sú feťáci a že nomenklatúra nie je nomenklatúra, ale podnikatelia, že "szmáci" sú dnes "smotánka" a grázli vyslanci čohokoľvek a kohokoľvek, že mafiáni sú čestní občania a ožrani za volantom sú "obete uponáhľanej doby", sledujem cez okno posprejované géniom s podpisom ARK zastávku, posprejovanú géniom s podpisom ARK, aby som sa o dve stanice zdvihol zo sedadla, nastriekaného tým istým ARKom.
Nezrozumiteľné? Krkolomné? Doba je čoraz menej zrozumiteľnejšia. Neúspech dnes predávajú ako víťazstvo, bezohľadnosť ako "kultúrnosť", poctivosť je v službách podvodníkov, ktorí aj keď náhodou zazrú steny žalára, do roka a do dňa sa dočkajú oslobodzujúceho rozsudku.
Privatizéri pokladajú jednu fabriku za druhou - pred rokmi "čestní občania" dnes pohŕdajú osudmi celých rodín, iba betónové ohrady okolo svojich rančov zvyšujú, aby im náhodou niekto nekazil dojem z krásnych dní. Smejú sa nám všetkým do tváre defraudanti, kriminálnici a bezcharakterní vodcovia čohokoľvek a kdekoľvek, smejú sa nám z čestných manažérskych či politických pozícií do ksichtu a trestajú nás za každý neopätovaný úsmev.
Je mi z toho na vracanie a v pude sebazáchovy beriem psa na vychádzku. Vzápetí aj on dávi. Na šťastie - je zviera, on len chumáč trávy. On nie svoj vlastný život.
Nečakal za "boľševika" obklopený červenou úderkou, že raz hádam svitne aj iný život. Nečakal počas prevratu, v ktorom sa zrazu tí istí "boľševici" zmenili na demokratov, že raz bude aj iný život. Nečakal počas striedania vlád, že hádam raz prídu do čela krajiny aj vzdelaní, slušní a v záujme štátu pracujúci politici. Nečakal, že v práci postupnme nastane palácový prevrat a jeden jediný jedinec si tam naťahá postupne všetkých svojich blízkych, bližších a ešte najbližších.
Stretávame na kopci staršiu pani. Poznám ju. Aj som prekvapený, že je tam. Na kopci, vonku, nad mestom, nad tým všetkým. Už dávno tu nemala byť. Už dávno sa jej presýpacie hodiny presypali a už dávno padla diagnóza - ešte toľko a toľko dní.
"Dnes je krásny deň, dnes ma nič nebolí. Mám to tu rada."
...
