Urobil som pokus. Jeden mail s takmer totožným mailom - išlo o text, z ktorého je zrejmé, že pisateľ sa uchádza o prácu v inštitúcii, ktorú vedie adresát mailu - som odoslal na tri verejné adresy. Známe z internetových stránok dotyčných firiem. Predpokladám teda, že tie zverejnené adresy sú určené na verejné používanie verejnosťou.
Na chvíľku preruším, pretože určite čakáte odpoveď, čo sa s odoslanými mailami stalo.
Na internete som našiel aj iné verejné adresy. Napríklad, mimoriadne si vážim pani profesorku, herečku Janu Hlaváčovú. Nuž, odvážil som sa poslať pozdrav. Len taký, ľudský pozdrav. Nič viac, nič menej. Odpoveď prišla takmer obratom. (Za "obrat" v prípade mailovej komunikácie považujem vo svete bežných 24 hodín.)
Išiel som ďalej do zahraničia. Mail majiteľovi náhodne nájdeného malého penzioníku kdesi v Alpách. Zámerne písaný takmer nezrozumiteľnou nemčinou, žiadnou "hochdeutsch". Pár otázok o ubytovaní, parkovaní, službách - všetko, čo som si mohol prečítať na webovej stránke penziónu. Odpoveď - mimoriadne srdečná dodám, prišla tiež vyššie časovo ohraničeným "obratom".
Skúsil som to s Kanadou. Výsledok rovnaký. Nuž a viaceré pokusy s Českom toť, čo by kameňom - aj tie dopadli k spokojnosti. Pýtal som si informácie o možnosti zamestnania, o kultúrnych predstaveniach a o službách v cestovnom ruchu.
Vráťme sa na Slovensko. Nebudem teraz písať, koľko nevyžiadanej pošty sa mi valí do mojich mailových stránok. To je celosvetový problém, v tom sme len mierna výnimka. Myslíte si, že mi niekto odpovedal? Zo spomínaných pánov riaditeľov na verejne prístupných adresách? Ani len ich poverení "odpovedači" - čo je, pochopiteľne, bežná prax.
Mailová (ne)kultúrnosť na Slovensku je taká, akú úroveň má u nás celková kultúrnosť medziľudských vzťahov. Nuž a tá je aká? - to vieme asi dobe všetci.
Ale predsa len výnimka - poslal som mail aj jednému mimoriadne váženému a uznávanému profesorovi, ktorého si vážia diplomati z celého sveta. Nášmu, slovenskému.
A odpoveď? Prišla obratom.
Nuž a čo moji páni riaditelia? Majú ešte asi tak pol roka...ako v staroveku. Možno predsa len odpovede od nich dostanem. Aj keď trebárs na hlinených tabuľkách, doručených koňmo z jednej bratislavskej štvrte do druhej.
