"Naspäť" pôjdem zajtra. Teraz už len "save", uložiť. Poznáte to - "s". Zabudnete uložiť a hra je stratená. V lepšom prípade prerušená.
Pred Vianocami som posielal pozdravy. "Starosvetsky", na pohľadniciach. Na niektoré už prišla odpoveď, na niektoré nepríde nikdy. Dnes zazvonil telefón.
"Vy ste posieľali mojej mame pozdrav k Vianociam?" - pýta sa milý hlas a dodáva - "našla som ho v poštovej schránke jej domu".
Potešilo ma to. Prišla odpoveď. Písal som mojej učiteľke z detstva. Po dlhom čase.
"Viete - mamička umrela vlani v máji" - dodal hlas. "Ale, pozdrav som jej prečítala".
Sejvnuté.
Pár dní pred Vianocami som sa motal po nahrávkach na Liptove. Brodiac sa do pol pása v snehu, uprostred tichej rokliny. Len tak, kôli zvukom. Kôli zvukom ticha. Ticho možno nahrať len v tichu. Ticho do Tichej noci.
"Vezmite si koláčiky, takô dobrô nikde nepečú, misíte..." Núka ma teta Zuzka vo vykúrenej kuchynke posledného domu pod roklinou.
Na stolíku slané rožky. Tak si beriem "koláčik", taký dobrý. V dome, kde biele pečivo volajú "koláčik".
Sejvnuté.
Moja láska je v raji. V Slovenskom Raji, po roku. Doma. Na dovolenke. Desať dní. Chýba mi som šťastný. Mám lásku z raja. A mám aj mailovú poštu z raja.
"Milujem Ťa". Najkrajší pozdrav na Vianoce, aký poznám.
Sejvnuté.
Ukladám si život. Po minútach. "esko" za "eskom".
Aby sa mi nestratil.
Aby sa mi neprerušil.