Stará dobrá "Markuska". Teda, teta Markusová.
"Dvojku? Trojku? Alebo - máte dlhý deň - štvorku? - pýtavala sa vždy ráno, keď som zakormidloval do jej kumbálu v hlbinách nášho na hlavu postaveného Cheopsa.
To akože kávičku za dve, tri, či štyri koruny. Čerstvo zaliatu, čerstvo voňajúcu, v čerstvo umytých šáločkách s podnosom, na ktorom bol domáci keksík.
Cena podľa množstva. Už aj tá "dvojka" bola smrťák, ale poznal som borcov, ktorí chodili na "sedmičky".
Stará dobrá Markuska.
Pred rannou poradou sme sa u nej schádzali na...
Niééééé, na tú kávu ani tak nie.
Na slovo. Na slová. Na chvíľku. Na úsmevy. Na fragment priateľstva.
Stará dobrá Markuska.
Časom rozšírila sortiment. Mala v ponuke akýsi lacný juhoslovanský koňak.
"No nekúp to".... keď to bolo také lacné. Hoci sa hodil akurát tak ako fridex do chladiča.
V čase čerešní podávala tanierik čerstvých čerešní.Srdcoviek. Od srdca. Neskôr už aj fusakle - bavlnené. Čisto bavlnené. Teda, tie nepodávala, tie predávala.Lacno.
Stará dobrá Markuska.
keď som lietal z nahrávky na nahrávku, stihla aj košeľu preprať, ožehliť. Či - spisovne - ohladiť.
Stihla pohladiť.
Pohladiť.
Tréééésk, bummmm, chŕŕŕ.....a čurkot čohosi hnedého.
Bez pohladenia a bez čerešní. Za osem korún.
Bez stretnutia s ľuďmi.
Bez rozhovoru.
Bez chuti.
Stará dobrá Markuska. Povedal som si - upratal v kancli, poumýval roky nepoužívané šálky a...
Navaril som voňavú kávu. Z domu som priniesol keksíky.
Pozval som dve kolegyne - priateľky.
Môj pustý ostrov po vzbure na kávovej Bounty.
Fragment priateľstva.
