Po chvíli vykukla z ordinácie sestrička: „ No poďte, otecko“, počastovala mladíka a ten so širokým úsmevom vkročil do miestnosti.Za nejaký ten čas vyšiel. Na tvári výraz víťaza, ktorý práve objavil ôsmy div sveta. Úsmev taký široký, že oči sa z tváre takmer úplne stratili a nozdry sa naopak zväčšili ako nasrdenému býkovi.„Tak ako, dobré však?“ pýtam sa s veľmi podobným úškrnom ako má na tvári on.„Super, super,“ hmm, nadšenie mu nechýba, prvý ultrazvuk vravím si „je to perfektné, všetko sme videli.“Najprv ma napadla trochu perverzná vec, veď pod slovom všetko si človek občas predstaví všetko, ale potom som sa premohla a ako budúca mamička som sa ho opýtala čo to bude.Nevedel, priateľka bola len v 12 tt a vtedy je síce malý votrelec badateľný, ale stále je to len malé klbko, ktorého fotku mám aj ja. Pripnutú na ľadničke.Keď som ten deň prišla domov, vyrozprávala som príbeh priateľovi s trochu uštipačným tónom. Ten sa zasmial a s egom mužom vlastným vyhlásil: „Veď aj ja sa pôjdem pozrieť keď to bude väčšie.“Opäť som sa iba pousmiala a pomyslela som si, že za chvíľu sa nebude musieť chodiť pozerať, za chvíľu TO všetko bude vidieť a hlavne počuť 24 hodín denne.
