Autor textu kandiduje v komunálnych voľbách do miestneho a mestského zastupiteľstva (Bratislava-Nové Mesto) v pravicovej koalícii strán „Nova, Občianska konzervatívna strana, Zmena zdola, demokratická únia Slovenska, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (oľano), nova, kresťanská únia (kú), zmena zdola“ a na primátora podporuje kandidáta Martina Mlýneka.
Dva predchádzajúce články v tejto sérii boli venované pozícii vedúceho oddelenia stavebného úradu a vzťahom a prepojeniam prednostu, druhej najdôležitejšej osoby úradu. V tomto článku sa zameriam na rozpočty mestskej časti.
Funkcia primátora mesta je veľmi zodpovedná úloha. Na to, aby každý vedel všetko, je svet okolo nás až príliš komplikovaný. Na to, aby dokázal mesto dobre riadiť, sa akýkoľvek primátor musí obklopiť šikovnými ľuďmi a byť lídrom s jasnou víziou. Podľa môjho subjektívneho názoru však musí byť najmä dobrým hospodárom. To znamená nie len vedieť reálne zhodnotiť finančné možnosti mesta, ale aj predvídať hrozby, pripraviť sa na ne a zvládnuť ťažké časy.
Tento článok si nedáva za úlohu poskytnúť detailný pohľad na ekonomickú situáciu v mestskej časti Nové Mesto za ostatné roky. Jeho cieľom je upozorniť na niekoľko systematických problémov, ktoré považujem za tak zásadné, aby som bol presvedčený o tom, že Rudolf Kusý nie je vhodným kandidátom na primátora Bratislavy.
Rozpočtové provizórium
V prípade, že zastupiteľstvo neschváli rozpočet do konca roka, nastáva po novom roku rozpočtové provizórium. Do okamihu schválenia nového rozpočtu je obec povinná hospodáriť tak, že každý mesiac môže použiť maximálne jednu dvanástinu celkových výdavkov podľa rozpočtu predchádzajúceho roka. V ekonomicky turbulentnom období, v ktorom sa Slovensko spolu s ostatnými krajinami sveta, žiaľ, momentálne nachádza, môže takéto obmedzenie so sebou niesť vážne riziká.
V mestskej časti Bratislava-Nové Mesto dochádzalo k rozpočtovému provizóriu počas rokov starostovania Rudolfa Kusého opakovane. Koncom roka 2018 to došlo až do takej absurdnej situácie, keď pre média starosta tvrdil, že rozpočtové provizórium považuje za štandardný nástroj na zabezpečenie plynulého hospodárenia obce.
Podľa môjho názoru ida však skôr o konanie nezodpovedného hospodára a manažéra. Oprávnene sa môže vynárať protiargument, že nie starosta, ale obecné zastupiteľstvo je orgánom, ktorý je zodpovedný za schválenie rozpočtu. Áno, ale! Úlohou starostu a iných riadiacich pracovníkov miestneho úradu bolo včas pripraviť a predložiť návrh rozpočtu, ktorý by mohli poslanci schváliť. Zároveň nemôžeme očakávať, že poslanci schvália všetko, čo im bude predložené, naopak, ich úloha je kontrolná a je potrebné, aby kriticky posudzovali návrh rozpočtu, jeden z najdôležitejších materiálov, ktorý sa k nim počas roka dostáva. Úlohou starostu, hlavného predstaviteľa mestskej časti, je pôsobiť v roli manažéra a snažiť sa o dosiahnutie konsenzu, možno aj za cenu niektorých kompromisov.
Na obrázku je znázornený počet dní rozpočtového provizória za jednotlivé roky. Veľkosť stĺpca reprezentuje rozdiel počtu dní medzi prvým januárom príslušného roka a dátumom, kedy bol schválený rozpočet. Záporné čísla reprezentujú rozpočet schválený včas. Kladné čísla sú roky, kde sa mestská časť dostala do rozpočtového provizória. Z obrázku je vidieť, že rokov s rozpočtovým provizóriom bolo viac, než tých, kedy sa rozpočet podarilo schváliť včas. Zároveň je vidieť, že obdobie rozpočtového provizória boli aj niekoľkomesačné, ako napríklad v rokoch 2011, 2015 či 2019.
Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia
Rozpočet obce nie je dokument, ktorý je treba za akýchkoľvek okolností dodržať. Každý rozpočet so sebou prináša konkrétne realizované projekty či aktivity, a pri správnom a dôkladnom vyhodnocovaní spätnej väzby sa môže stať, že situácia sa z objektívnych dôvodov vyvíja inak, než bolo plánované. Je preto úplne normálne a prirodzené, že v prípade neočakávaných udalostí a spoločenských zmien je potrebné zasiahnuť a spraviť také opatrenia, aby mestská časť fungovala lepšie.
V prípade rozpočtových opatrení starostu Kusého a mestskej časti Bratislava-Nové Mesto sa pozastavujem nad dvoma vecami: ich počtom a vzťahom k už spomínaným rozpočtovým provizóriám.
Počet jednotlivých opatrení je vyčítaný z webových stránok mestskej časti bez hlbšej analýzy ich obsahu (už som spomínal, že tento článok si netrúfa ani náznakom byť finančným auditom mestskej časti). Modrý stĺpec reprezentuje počet rozpočtových opatrení starostu, ten červený opatrení mestskej časti, teda takých, ktoré musia byť odsúhlasené miestnym zastupiteľstvom.
Ponúka sa možnosť popísať situáciu tak, že rozpočty boli pripravované v časovom strese z hroziacich (alebo už prebiehajúcich) rozpočtových provizórií, a preto vykazovali také nedostatky, ktoré bolo treba naprávať desiatkami rozpočtových opatrení.
Ekonomickú a manažérsku neschopnosť Rudolfa Kusého hodnotím aj na vyššie popísaných príkladoch z jeho dlhoročného riadenia mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.
Mám obavy, že v prípade, ak by sa mu v komunálnych voľbách podarilo uspieť, nasledujúce volebné obdobie by bolo zásluhou Rudolfa Kusého pre Bratislavu katastrofálnym.
Som presvedčený o tom, že Bratislava potrebuje v čele zodpovedných ľudí a nie len do pŕs sa bijúcich populistov sľubujúcich návrat do minulosti.
