No a dnes je to tu opäť. Došla som domovporiadne unavená, aj keď som vstala o 12.15 a k tomu eštezaspala na seminár ,ale o tom už písala,a prvé čo som spravila bolo zapnutie počítača (mimo záznam: Prečo savlastne počítač volá počítač, keď nič nepočíta? Odpoveďe na súťažnú otázkuposielajte na adresu uvedenú na vašej obrazovke). Takže zapla som si pc, čeklaunister, našu triednu stránku, maily a šup ho na blog.sme.sk či ma neupútanázov nejakého blogu. Bohužiaľ alebo našťastie upútal. A tak som tu, kazímsi oči, hltám slovo za slovom, klikám z jedného článku na druhý,z blogu na blog. A tak ma napdalo: Spravím si vlastný! Veď to nebudeprvý a možno ani poslený. Do teraz moje blogy nikto nehltal a asi anitu to nebude iné ale čo už, aspoň sa o to pokúsim. Možno sa nájde párpoblúdencov, ktorí si na moje článočky kliknú a možno aj prečítaju a dokoncamožno aj niekoho zaujmú. Čas ukáže...
Fakt je, že už je pomaly 23:00 ja mám pred sebourozložené knihy z neuroanatómie, ktoré pravdidelne zamieňam za notebook,keď náhou počujem kroky na chodbe a hrozí, že niekto nakukne do izbya odhalí, že sa neučím ale ťukám, klikám a závislačím. Viem žeby somv rámci nejakej sebareflexie sama mala vedieť kedy skončiť, ale neviem asimi niečo také chýba. Takže hor sa na ďalší blog, veď noc je ešte mladá....
(článok nieje písaný v reálnom čase, napísala som ho v stredu večer ale môj blog bol potvrdený administrátormi až dnes tak som ho tu hodila teraz)
