„Choď na Rhossili“, odporučili mi domáci, „je to najkrajšia pláž na svete“!
To iste, „pomyslel som si“.
Čo už je len v tejto upršanej krajine krásne?
Dve hodiny v „buse“ ma „nervovalo“ ešte viac.
Ale čuduj sa svete, ako som sa približoval k svojmu cieľu, prestalo pršať.
A čo je najpodstatnejšie, spoza mrakov sa „vykotúľali“ slnečné lúče.
Konečne.
Ako sme sa blížili do cieľovej zastávky, mraky sa úplne rozplynuli (obr. 1).
1. Príchod na Rhossili Bay. Kráčam po nádhernej zelenej tráve, predo mnou čistý horizont s výhľadom na more a nado mnou slnko (obr. 2).
Po mesiaci v daždivom Walese balzam pre dušu.
2. Prostredie je úchvatné a bez odpadkov.Ako som kráčal k Atlantiku, do tváre mi dul chladný vietor a predo mnou sa otvoril klenot tohto kraja, pláž Rhossili (obr. 3 a 4).
3. Útesy a Rhossili Bay.
4. Pláž Rhossili. I keď bolo leto, pláž bola prázdna (obr. 5 a 6).
Len v diaľke sa sem tam mihli surferi v neoprénoch.
5. Rhossili Bay.
6. Pláž Rhossili je prázdna, pretože chlad vanie z Atlantiku. Tento deň bol pre mňa nádherný.
Konečne som okrem dažďa zažil z Walesu niečo krásne, pláž Rhossili.
Netvrdím, že je najkrajšia na svete, ale určite patrí k výnimočným miestam, ktoré sa oplatí vidieť.
Počas môjho života vo Walese som Rhossili Bay, Gover navštívil viackrát.
A na záver bonbónik.
Ako darček, za strádanie slniečka, som bol odmenený úchvatným západom slnka (obr. 7, 8, 9, 10, 11, 12).
7. Slnko zapadá na Rhossilami.
8. Západ slnka nad Rhossilami, moja odmena.
9. Západ slnka nad Rhossilami.
10. Západ slnka nad Rhossilami.
11. Západ slnka nad Rhossilami.
12. Takýto západ slnka možno zažijete len raz za život.
