Vážme si chleba, je v ňom múdrosť našich predkov

Už to nie je ako kedysi. Ak mi chlieb spadne na zem, ofúknem ho, pobozkám a poprosím o prepáčenie. Tak ma to učila babka. „Je to pokrm, ktorý sa dorába ťažko, musíš si ho vážiť. Krajec chleba ťa nasýti, dá ti silu a budeš múdrejší. Nezabúdaj na to.“Dnes v rukách detí vidíte sladkosti, keksíky, burgre, pizzu... Chlebík len málokedy. A ak áno, schovávajú ho, aby ich ostatní „nedajbože“ nevideli. Hanbia sa za to, že s „lacným chlebom“ – desiatou nebudú in. A aj mnohí dospelí, aby radšej vysvetlili svojím ratolestiam tajomstvo dobrého a kvalitného chleba, kupujú drahé a mnohokrát nezdravé produkty. Minule som vyšiel z obchodu. Ovešaný taškami, ale spokojný. Kúpil som si a dal nakrájať čerstvý, konzumný chleba.Nevydržal som. Vytiahol krajec a začal jesť. V ústach vychutnával obrovský kusisko výborného chlebíka a s plnými taškami, som kráčal preplneným obchodným domom. Bol na mňa komický pohľad, pretože okamžite ako som dojedol, zastal som, položil tašky a vytiahol ďalší. Ľudia sa na mne smiali a niektorí z nich si aj poťukali po čele, čo za „sedláka“ to ide oproti.Áno, som hrdý „sedlák“. Vážim si každodenný chleba. Je v ňom pot tvrdej práce, voda, ktorá pohládza obilie, vôňa zeme, ktorá preniká až do najmenšieho atómu a múdrosť našich predkov, ktorí objavili tento zázračný pokrm.