Chcem byť dobrým otcom

Prvý týždeň bol kritický, stal som sa otcom na materskej dovolenke.Manželka v nemocnici, nebolo východisko.Po týždňovej „24/7 služby“, som bol zbitý ako pes.Behal som ako „fredka“, bábätko prebaliť, napapať, odgrgnúť, uložiť spať, sledovať, či sa nepogrcká, či dýcha, umyť riad, vysterilizovať, pripraviť na ďalšie papanie, a tak dookola. Jediné čoho som sa bál a dodnes sa bojím, je kúpanie. Niežeby to bolo náročné, všetko vyžaduje prax, ale jednoducho bábätko je tak jemné, citlivé a zraniteľné, že keď sa pozriem na svoje drsné ruky, okamžite sa stiahnem.Dokážem vypitvať kačicu, hus, ale keď mám okúpať bábätko, rozklepú sa mi nohy.Manželka to chápe, len sa nad tým pousmeje.Po pol roku.Prvý týždeň otcovstva bol náročný, bol som fakt hotový.Ale nezľakol som sa. Rolu otca som prijal so všetkými radosťami a starosťami.Dnes vidím, čo všetko je pre zdravý vývoj malého človiečika dôležité.Hlavne rola matky. Čo všetko obetuje pre bábätko, manžela a rodinu. Dovolím si tvrdiť, že nebyť matiek, ich lásky, obetavosti a starostlivosti, tak dnes tu nie sme. Dávajú nám život, držia nás za ruky dovtedy, kým sa neosamostatníme a dokonca i potom, z úzadia, sledujú naše „dospelé“ kroky. Nie je ťažké si predstaviť, ako som sa tešil, keď sa po týždni z nemocnice vrátila manželka.Odbremenila ma od „jej“ povinností. Tak mi to povedali, „že vraj skúsenejší otcovia“. Podľa ich definície sa o bábätko stará výhradne manželka. Ďalej perie, žehlí, chodí nakupovať, upratuje domácnosť, varí, vyšíva, skrátka manžel príde domov, „akože“ donesie peniaze a tým to pre neho končí. Dá si pivo, prípadne ide do krčmy „pokecať“ s priateľmi, alebo si ide ľahnúť po náročnej robote. Alebo keď je „vystresovaný“, všetky „inteligentné“ poznámky skončia u manželky. Dieťa zoberie na ruky, len keď príde návšteva, kde sa „hrá“ na milujúceho rodiča, akonáhle sa pokaká, alebo mu ogrcká košeľu, vyčíta manželke, že je dieťa nevychované, samozrejme až keď návšteva odíde. A do horších detailov ani nejdem. Zdajú sa vám tieto rady nemožné, ako „z minulosti“?Omyl.Takéto rady som dostal.A nielen od starších ročníkov, ale aj od mladších „už“ otcov odo mňa.Čo s tým?Pre svoje deti chcem byť dobrým otcom. Prebalím, nakŕmim, postrážim, učičíkam, odveziem k lekárovi, sedím pri postieľke, keď je choré, kočíkujem, ak to dovolí počasie, umyjem riad, prevarím mlieko, striedam sa s manželkou, keď si potrebuje oddýchnuť, navarím, ak mi to dovolí čas, nakúpim potraviny, hrám sa s bábätkom, nekúpem, doteraz sa toho bojím, ale manželka to chápe..., pre svoju malú princeznú a maminu som tu dvadsaťštyri hodín denne, a medzitým pracujem.Je to ťažké?Áno je, ale všetko je prax.Systémom pokus, omyl a úspech si hľadáme cestu k sebe.Medzitým zažijeme kopec starostí, ale hlavne „fúru“ zábavy, kým pochopíme svoje náročné individuality. A čo, ak Vám bábätko ogrcká oblek?Nič.Jednoducho ho šupnem do čistiarne.Moja princezná je taká vysmiata, že ma vidí.Vtedy sa môj svet zastaví a som tu iba pre ňu.