Už CASTING ukázal osud MOJSEJOVCOV a TV Markíza!

Nedeľa 30. 1. 2005, - 17°C.V takej zime a ja sa „trepem“ do Bratislavy (vidina miliónov bola silná). Cestou v autobuse rozoberám stratégie(prepáč „starosta“, ale tvoja stratégia k ničomu sa nevyjadrovať, byť všade a zároveň nikde, povedať všetko a pritom nič, je absolútne smiešna, predvolebná kampaň, nič nové, len plané reči – typický politik...). Po dvoch hodinách absolútneho sústredenia som si uvedomil, že podobných „exotov“ ako ja, tam bude iste mnoho. Preto....., budem absolútne prirodzený, predstavím sa, poviem kto som, čo chcem, čo ponúkam a čo dokážem (predpokladal som, že práve tým, že budem sám sebou, zaujmem, POZOR ŠOUBIZNIS JE O NIEČOM ÚPLNE INOM!!!!!) Naivná predstava!!! Oni nehľadali „normálnych, bežných“ ľudí.Preferovali prostitútky, výstredné typy, 4 %-nú menšinu, bezdomovcov, „feťakov“,.... (takto si bežnú vzorku slovenského národa môžu predstavovať len choré mozgy, lenže práve oni sú na tých najvplyvnejších postoch.... ČO SLOVENSKO, STÁLE SI NECHÁME SKÁKAŤ PO HLAVÁCH, KLAMAŤ SA, OŽOBRAČOVAŤ, ZAVÁDZAŤ, KEDY SA POSTAVÍME ZA SVOJU VEC, SVOJE PRÁVA?). Vilo Rozboril, nebol to ten sladký a zábavný pán, ktorý sa na nás usmieva z obrazovky. Držal si odstup a k niektorým ľudom bol doslova arogantný (teda keď bola vypnutá kamera). Akonáhle zočil „pekné, mladé pipky“, znova bol pán „dokonalý“.„Pripomíname, že toto je Vaša jedinečná šanca dokázať Mojsejovcom, sebe a celému Slovensku, že 2 milióny patria práve Vám (ďalšia pekná veta z pozvánky, pripomína mi to „komunistickú“ propagandu, len oveľa rafinovanejšiu)!“ Stojím v rade a čakám na svoje identifikačné číslo, medzitým odo mňa žiadajú, aby som podpísal zmluvu. Keď namietam, že si ju najskôr prečítam, kričia na mňa, že za mnou je ešte stovka ľudí, buď podpíšem, alebo môžem ísť na koniec (teda domov). Rozhodol som sa podpísať (málokedy to robím, ale vidina peňazí ovládla i mňa). A prekvapenie, k podpísanému papieru mi pripli ďalšie „nové exempláre“. To ma už „dožralo“, začal som namietať, že tú zmluvu ihneď roztrhám. Začali ma chlácholiť, „to sú len základné zásady účasti v programe a súťaži“. Po hodine čakania som sa konečne dostal medzi ostatných účinkujúcich. Sadol za stôl a čakal, čo sa vlastne bude diať. Krátením dlhej chvíle som „prelúskal“ celú zmluvu. Až teraz som pochopil, ... „takúto „hovadinu“ by žiadny rozumný človek nepodpísal!“ Stal som sa TOVAROM, musel som plniť pokyny, vykonať to, alebo ono (bez nároku na honorár, alebo len smiešnu sumu), byť k dispozícii kedykoľvek, a moje práva? Len minimálne a všeobecné.Čím bližšie k realite som bol, tým menšia chuť zostať (niektorí to prekukli hneď a odišli, škoda že nie som taký prezieravý aj ja). Počas „môjho“ castingu vybrali „Versačeho“, „Starostu“, „Ráša“, „Mejkpísovú“, „Papuľu“ – skoro celé osadenstvo „zlatej klietky“.Záver:Nejde ani tak o to, koho vybrali, či sú vzorkou národa Slovenského, alebo nie?Ide o to, ako sa TV Markíza (resp. J.A.M. FILM 1999) správali. Brali nás ako „tovar“, ktorý vlastnia, môžu si s ním robiť čo chcú (kedykoľvek ho vyhodiť, nahradiť iným, vybrať z neho to, čo práve potrebujú, ukázať z neho len to zlé, bez ohľadu na to, čo to prinesie...).Postupne sa to nabaľuje:zranené city, plač, hystéria, nervové zrútenia, dorezané telo, posmech okolia, facky, bitka, vydieranie, zavádzanie telefonujúcich, podvod s SMS hlasovaním, podvod divákov, zmena pravidiel, ospravedlnenie, úsmevy do kamery, namiesto jedného auta budú dve a znova arogancia, ohováranie..... a možno príde trestné oznámenie (žeby na neznámeho páchateľa? – čo si mám pod týmto predstaviť?, každý ho pozná, každý vie, kto to bol a aj tak sa nič nestane, kauzu A nahradí kauza B, reality Mojsejovci skončí a nahradí ju reality nová....).Neznámi páchateľ zarobí kopu peňazí.Mojsejovci sa stanú značkou (a nové peniažky sa pokotúľajú).TV Markíza, nejaký ten škandálik strávi ľahko (nová reality šou už istotne klope na dvere).„Perešáci“? Tak to sa bude treba každého opýtať (strata súkromia, nové známosti, “vyhadzov“ z práce a nástup do nového zamestnania...).Televízni diváci, sklamanie, úsmev, zvýšený účet za telefón (oproti bankovým subjektom zanedbateľné), zvýšený tep, cholesterol, nejaké to kilečko navyše a hor sa na nový program (aspoň zas môžeme niekoho ohovárať) – no nie je ten náš (televízny) svet reálny?