Matička žalostná

Pri humne, v chatrči, predčíta bibliu,dcéro má, daromná, kde dala si vieru?V lavici, v kostole, na oltár pozerá,sestra sa priznala, ukradla oferu.Prvý lúč zo slnka nad ránom vychodí,matka je na poli, pokope, obrobí.V kuchyni, na peci, hrnce sa fúkajú,niet času najesť sa, na panské volajú.Dobytok obriadi, trávu si naseče,zvoní zvon, volá ju, prekážka na ceste.Večerom, po omši, rodina hladová,chýba chlieb, málo je, bez kúska zaspáva.Na posteli, tesno je, v driemotách precitá,dych už jej nestačí, prosí aj za brata.Oslava vrcholí, torta je veliká,Rodina tančí a smeje sa, ktože ju pobozká?Je ťažké pochopiť, matička zraňuje,drása to, pichá to, ona len miluje.Matička žalostná, na nebi plakala,puklo jej srdce, na seba zabudla.Slza sa kotúľa lícom jej hodvábnym,odpusť mi mamička, že si ťa nevážim.Pred bránou, v kabáte, stále ma čakala,prichádzam, hľadám ťa, kde si sa stratila?Roky už plynuli, mysľou tam zaletímviem, že si,... ďakujem, dcéru si pohladím.