Stony, priadza duše vinie sa cestou – ne cestou,po stopách koňa, jednorožca letíš ako o dušu,myslíš na lásku, na život, v jemnom opare,cítiš voľnosť, ... niet zármutku.Kroky, derú sa vpred ulicou, postupne,od menšieho k väčšiemu, až za horizont, v duchukráľovstvo za osla a soľ nad zlato, je v tvojom uchu,cítiš prekvapenie, ... niet radosti.Zvony, bijú na poplach o stošesť,už blížiš sa tam, v diaľ, kde smútku jest,pár slov a za hrsť snov tlačíš, pred tebou skala,otváraš oči, na začiatku, ... niet konca.Oheň, už piješ na zdravie svojej lakoty,bol si tam, i nie, dotyk hviezd na dosah máš,budúcnosť vo vesmírny prach obraciaš, klop, a ešte jeden raz,sype sa, škárou vo dverách, ... tvoj život.
Tvoj život
Z popola zrodený v rannej rose, dýchaš smútok a klaniaš sa slnku, niekde v diaľke spev, hukot a blesky ženú sa v kočiari, cítiš úzkosť, ... niet úniku.