Euro, chaos ešte len začne, a naplno!

Ako je to možné?Veď vláda všetko zariadila. Kampaň beží na plné obrátky. Euro je všade, letáky vypadávajú z dennej tlače, kalkulačka do schránky, leporelo, informácie v banke. Reklama v televízii, rozhlase, na pútačoch, stĺpoch, na budovách,... 30,1260 je kritický bod, nikto ho nesmie prekročiť, nikto sa nesmie nabaliť! Vidíme všetko a všetkých!Ak sa len o cent seknete, budete penalizovaný, dostanete sa na zoznam hriešnikov a nikto už u vás nikdy nič nekúpi!Spokojný občan, naše blaho! O to sa zasadíme my, vaša vláda! Takto nejako som pochopil články v novinách a vyhlásenia niektorých politikov. Na všetko sme pripravení (vždy pripravení?)! Realita!V mojej nádhernej (strediskovej) obci sa balíčky vypredali! Za 15 minút!Po otázke, že koľko ich objednali. „Mnohóóó,“ znela odpoveď.Predpokladám (a to fakt preháňam), že 50 zákazníkov, ráno, je naozaj dosť. Krát päť, to máme 250 balíčkov. „Oj to nie, bolo ich oveľa viac, minimálne tisíc,“ ubezpečovala ma tetuška za priehradkou. „Ale ďalšie už nebudú, to boli posledné!“To isté sa zopakovalo v bankách, toho istého dňa v krajskom meste Nitra. Nakoniec sa mi podarilo vyžobrať jeden balíček, asi zabrali moje modré oči, alebo bezradnosť? Nič z toho! Dobrá pani zamestnankyňa banky, v ktorej mám účet, sa na mňa usmiala, že jeden mi môže predať. Sama ich má štyri, že či mám záujem.Mal som! Eurá ma vôbec nezaujímajú. Mám ich doma, z potuliek po Európe, chcel som len urobiť radosť mamine. Chcel som jej prakticky ukázať rozdiely medzi španielskymi, holandskými, nemeckými, francúzskymi mincami. Stačí raz vidieť ako tisíckrát počuť! A čo takto kalkulačka? Aspoň jedna do rodiny. Omyl! Doteraz sme ju nedostali! Očakával som tri! Skromný som, že? Ako to teda bude? Stane sa zo mňa prorok Rak! Je Silvester, bujaré oslavy, alkohol tečie potokom. Ako sa bude približovať polnoc, počet pohárikov sa zvyšuje, úsudok sa znižuje. Platíme slovenskými korunami, dávame s prepitné! A hups, máme rok 2009, platíme stále korunami, ale čo to, eurá, hurá, je tu nová mena, máme nové chechtáky. Ale čo to, výdavok sa mi nepáči, je nejaký nízky, zdá sa mi, že, skúste to prepočítať ešte raz, a znova,...!Stala sa chyba? Niekto sa trošku nabalil a niekto o pár drobných príde. Ale nevadí, je Nový rok, na zdravie. Bolesť hlavy nechajme na neskôr, veď sú to len peniaze, hlavné je, nech sme všetci zdraví! Na ceste do práce. „Päť centov babka. To sú tie najmenšie mince, tam ich máte, pozrite.“„Joj synak, ja na to nevidím, vyber si koľko potrebuješ.“ A tvorí sa zástup, ľudia sú nervózni. „Vypadol mi fifty cent. Môžete sa posunúť, tam je môj fifty cent, podáte mi ho.“„Čo to tu táraš, ja vidím len päťdesiat centov, tu máš ty fiškus a pohni sa, nemám čas, ponáhľam sa do práce!“ Ani to netušil a niekto sa naučil nové, medzinárodné slovíčko, rýchlo kurz angličtiny. A zástup je stále väčší. V reštaurácii.„Fúúú, obedné menu len tri eurá.“ „Ja mam desať, pozývam ťa na obed!“ Kvalita bola slabá, obsluha typická, nečitateľná tvár čašníka. Ale, čo už, dám s prepitné, mám to vo zvyku. „Ale ja mám iba jeden cent, nebude to trápne? Dáme mu každý po eure, čo ty na to?“Je to adekvátna cena za obsluhu? Ktovie, ale neskôr sa to upraví, keď euro-peňaženka bude zívať prázdnotou. Niekto bude krútiť hlavou a niekto sa spokojne usmeje, konečne sme v Európe a mame tvrdú menu. Prorok zo mňa asi nebude. Alebo?