Modlitba pre dušu

Večer, piatok, 20.35 hod. Práve smerujem k miestu stretnutia. Mám rande s Luciou. Nádherné žieňa, 25 rokov, vysoká 170 cm, štíhla, „strašne ukecaná“, modré oči, gaštanové, rovné vlasy a čo je najdôležitejšie,.... inteligentná. Už len to, že sa ma v knižnici náhodne dotkla, vyvolalo úžasnú reakciu, zježili sa mi chlpy, striaslo ma a .... cítil som „niečo“, uvoľnenie,... neviem to definovať. V momente rozhodnutý, to je ONA, musím niečo urobiť, osloviť ju, spoznať, vypýtať si číslo, pozvať na kávu. Hmýrili vo mne myšlienky ako v práčke. Obrovské množstvo, až ma zablokovali, zostal som nehybne a strnulo stáť. Nezmohol sa absolútne na nič. „Podáte mi prosím Vás tú veľkú encyklopédiu, je za Vami v treťom regáli,“ oslovila ma. Čas sa vliekol neskutočne dlho, pripadalo mi, že stojím pred ňou dobrú hodinu.„Ja Vás neuhryznem pane, alebo mi niečo prečítate? Pozerám, že čítate Smreka, vy máte rád básne, gratulujem, ste z mála ľudí, ktorý čítajú zmysluplný obsah....“„Snažím sa nabrať nové myšlienky, pani.“„Slečna prosím, stále slečna, kto by chcel intelektuálku s rodinnými sklonmi? A čo to vlastne hovorím, veď si to vzájomne odporuje...., vidíte, už ste ma poplietli.“„Ja, ani som sa nepohol, len čo ste sa na mňa pozreli, stratil som reč, volám sa Peter.“„A ja Lucia, vidíte,.... Peter a Lucia, už o nás napísali aj knihu, čítali ste ju? A takto som spoznal Luciu, slnko môjho života. 21.00 rande v parku. Už 15 minút meškám. Na Tomašíkovej bola havária. Nervózny, napätý, ale šťastný. V rukách zvieram malú škatuľku, zásnubný prsteň. Práve dnes ju požiadam o ruku. Prekvapenie.Objednaný stôl, živá hudba a sneh. Miluje ho. Dohodnutý s personálom, budú ho fúkať zo srdiečka v strope. Sneh v najväčšom lete a v reštaurácii, toto určite nečaká.Smerujem k lipe do stredu parku, miesto nášho stretnutia. Idem zozadu, chcem ju prekvapiť. Hluk, pridusené syčanie. Vynáram sa spoza mohutnej lipy a.....Predo mnou stojí mohutný, špinavý chlap, tvár doškriabaná, krv presakuje z otvorených rán, ruky krvavé, zapína si rázporok na ošúchaných, deravých rifliach. Naše oči sa stretli. Odvrátil hlavu, dal sa do pohybu.Dúfam, že nevystrašil Luciu? A kde vlastne je? Hlava sa inštinktívne otočila, Lucia! Ležala pod kríkom, ťažko dýchala. Šaty, len pred týždňom sme ich vyberali, čierne s ramienkami a nádhernou čipkou, mala v nich perfektnú postavu, boli roztrhané. Nohavičky, podprsenka na jednej strane a šaty, už to boli len franforce nasiaknuté pachom násilia.Ležala, nahá, celé telo dorezané. Znásilnená!!!Uvidela ma, snažila sa zakryť telo i tvár, schúlená do klbka. Kaluž životodarnej tekutiny sa zväčšovala.Behom stotiny sekundy mi to došlo. Práve teraz zomiera, moje šťastie, bolo pošpinené, dorezané. Moja láska mizne.Ovládla ma pomsta. Ten muž, tá sviňa, len teraz odišiel, ešte ho vidím. Bežím, nevnímam, strácam súdnosť, zmysly na maximum. Zhadzujem ruksak. Škatuľka, snubný prsteň sa mi vnára do mäsa, ruky v päsť.Bežím...... Dostihol som ho, priamo na námestí.Kričím: „Ty vrah, hnusný vrah, zabijem ťa!“ Je dvakrát taký veľký ako ja. Nevnímam, inokedy s rešpektom a bojazlivý, teraz nie, ten chlap ma pripravil o všetko, urval mi kus srdca, pošliapal, zabil môj osud. Je mi to jedno, už nemám prečo žiť.Skáčem naňho, idem po krku, zvieram.Padám, striasol ma, je silnejší....nevzdávam sa, bijem, bojujem, musím prehlušiť, bolesť. Udieram, hlava – nehlava. Povoľuje, moje odhodlanie ho zaskočilo. Nôž, 30 cm čepeľ, rúti sa na mňa.Ten nôž, to prasa, zabili moju Luciu, pošpinil ju ako handru. Neváham, vrhám sa naprieč smrti. Už nemôžem a ani nechcem, aj keď zomriem, zabijem tú sviňu. Pošlem ho do horúceho pekla, navždy!Menší, mrštnejší, uhýbam, kľučka doľava a kop. Nôž letí vzduchom, stratil rovnováhu, moja šanca, skáčem,.... udieram, škrtím.Električka, blíži sa veľkou rýchlosťou. Myšlienka, smrtonosný nápad. Pohľad na neho a ťažkotonážny stroj, rútiaci sa vpred. Energia, prenikla mnou neuveriteľná sila. Cítil som, moja láska dodýchala, cítim jej parfum, dotyk, počujem hlas, šepká..... MILUJEM ŤA!!!Držím ho pod krkom, zodvihnem 150 kg hnusného monštra, jednou rukou, ťahám, na koľajnice. Električka sa blíži, 20m, 10 m, posledný pohľad. Už vie, že zomrie, trasie sa,..... má strach. Držím. 1m ..... hlava sa oddelila od tela.PLAČEM. Striehnem, schovaný za stromom. Vidím ho, obeť číslo 86. Už dva mesiace ho sledujem. Znásilnil tri ženy a jednu dobodal, je v kóme. Zaslúži si smrť!PLAČEM. Viem, niekde si moja láska. Si v nebi a šťastná. Sľúbil som Ti, že sa vrátim a budeme navždy spolu. Prepáč mi, nedodržím to.Potrebujú ma,..... tu a teraz.Prosím, modli sa za mňa, za moju dušu. Ja už to nedokážem.....