TELEFÓNNA BÚDKA

Je to zlé. Pán Bodka to neberie, nie je doma. Ako je to možné? Čo sa s ním stalo? Vždy to zodvihol. Posledných 5 rokov každý Boží deň, vždy presný a načas. Na telefóne od 13.00 do 13.05 hod. Čakal. Čakal až sa stane zázrak! Pavol bodka. 53 rokov. Baník na invalidnom dôchodku. 20 rokov v bani si vybralo svoju daň. Výpary zo strojov, prach, dym,.... upchali pľúca. Vždy silný, bezstarostný muž, otec rodiny. Pomáhal kde sa dalo, nikdy neodmietol. A jedného dňa odpadol, spadol v kostole a prebral sa až v nemocnici. Diagnóza, odumretie časti srdcového svalu v dôsledku upchania vyživovacej cievky a malý bonus, zníženie kapacity pľúc.Jediné riešenie, nové srdce od vhodného darcu. A to bol ten problém. Takýto „kus“ veľkého srdca má len 1 človek z 10 miliónov. A pravdepodobnosť, že práve tento človek bude mať autonehodu, alebo iný smrteľný úraz sa blížilo takmer k nule. Ale on nie, veril. Jeho viera bola neotrasiteľná. Prvé dva roky, každý deň, vždy o 13.00 hod. volal. Pýtal sa. Primár chirurgického oddelenia, pán Hertz, si ho tak obľúbil, že poveril zdravotné sestričky, aby pána Bodku oboznamovali s aktuálnym stavom neustále a v presný čas. Pána Bodku preradili k VIP klientom. 5 vyvolených. Zaistený plný servis, operačka do 2 hodín, vrtuľník k dispozícii, primár, pán Hertz – najlepší špecialista v strednej Európe, usmievavý personál a klimatizovaná izba. Verejná telefónna búdka modrej farby. Prostriedok komunikácie dvoch rozdielnych ľudí. Stojí na Tomašíkovej ulici č. 5. Presne v strede, hneď oproti vchodu pána Bodku. Umiestnená úplnou náhodou. Telekom ju na tomto mieste vôbec neplánoval. Ale keď sa prezident rozhodol ukázať svoju „voličskú“ tvár, rozhodli. Nainštalovali sem najmodernejšiu telefónnu búdku, presne v strede ulice, aby pútala pozornosť. Lobovať sa dá i takýmto spôsobom!!! Cŕŕŕŕŕŕŕn ..... Zvoní, dlho, 2 nekonečné minúty. „Prosím, Bodka.“„Ááááá, dobrý deň pán Bodka, sestrička Šťastná, už 5 dní sa Vám snažím dovolať.“„Tu Bodka mladší, junior. Asi zháňate môjho otca!“„Áno, áno, presne tak, máme preňho to srdce, predstavte si Pán bodka, to je zázrak, vo vedľajšom meste sa stala autonehoda, profil je perfektný. Najneskôr do 12-tich hodín musíme na sál, táto šanca sa už nemusí opakovať.“ Ticho, Pavol Bodka junior zostal ticho, mlčal, začal plakať. „Pán bodka, to je v poriadku, Váš otec je narodený pod šťastnou hviezdou, doktor Hertz je svetová špička, do 3 týždňov bude Váš otec behať ako srnka.“„Nebude...“„Ále, bude, nemusíte mať obavy, my sa oňho postaráme.“„Včera zomrel,...“„To snáď nemyslíte vážne, veď len pred týždňom bol na kontrole!“„Pred štyrmi dňami zostal smutný, sedel pred oknom a čakal, .... až zavoláte.“„Ale veď ja som volala, každý deň presne o 13.00, ako sme sa dohodli...“„Áno, sedel ako vždy, v kresle, v presný čas a pred otvoreným oknom. Ale tentoraz nešiel, len sa pousmial, ... keď som sa ho spýtal, čo sa deje? Prečo nejde? Len sa usmial a povedal mi, že je čas, dal si kávičku a keď zvonenie ustalo, ako keby z neho spadol balvan, bol šťastný, už dlho som ho takého nevidel...... ale asi už chápem, vedel to, on to tušil, .... nehnevajte sa pani Šťastná, už musím ísť, musím povybavovať mnoho vecí, dovidenia.....“ „Operácia sa vydarila. Slečna Neumanová, Váš snúbenec bude žiť, a dokonca, má na to veľké predpoklady, bude môcť znova súťažiť, iste Vám vypláva olympijské zlato, má nové srdce, tak obrovské srdce som vo svojej kariére ešte nezažil, sám som na výsledok zvedavý,....“„Ďakujem pán Hertz, veľmi Vám ďakujem a ... pozývam Vás na svadbu, o 4 týždne sa budeme brať, obidvaja máme v ten istý deň narodeniny, 24, náš šťastný deň.....“„Gratulujem a nezabudnite, pravidelné kontroly a záťaž po dávkach, pomaly ďalej zájdeš.“ Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn.Niekde v diaľke zvoní telefón, MODRÁ TELEFÓNNA BÚDKA. Ľudia sú vytrhnutí zo svojich myšlienok, sú zvedaví, pozerajú sa na seba. Je to pre mňa? Niekto volá? Zodvihnem to, však sme sa nedohodli, mám predsa mobil! Niekto sa nudí, iste, malé deti sa hrajú..... ale už je to dlho, zvoní to neobyčajne dlho,.... NALIEHAVO..... „PROSÍM, TU .....“