Cesta z „VÁCLAVÁKU“ ku KARLOVMU MOSTU.

Sobota 11.00 hod miestneho času v Prahe.Už podľa predchádzajúcich skúseností sa obliekam nanajvýš nenápadne. Modré šortky, tielko, biele tričko, šľapky a roztrhaný ruksak.Tielko je mimoriadne dôležité, aby bolo vidno, že presvitá z pod bieleho trička – evidentný „SEDLÁK“ v meste a roztrhaný ruksak, evokuje to človeka, ktorý nemá peniaze. Prečo???Na každom kroku sú „pútači“, ľudia, ktorí lákajú do reštaurácií, do herne, divadla, na koncert, na pivo, do obchodu so suvenírmi, na pizzu, do sexi barov (od 20.00 hod sa vyrojí také množstvo černochov až hrúza, zaujímavé , kde sa skrývali cez deň???), núkajú sex, drogy, chľast (hlavne pre Angličanov, ktorí hromadne zapíjajú slobodu svojho „kamoša“), plavbu Vltavou, posedenie pri živej hudbe atď.A ja predsa chcem byť nenápadný, chcem vkĺznuť do uličiek, spoznať históriu, ale hlavne porovnať mentalitu rôznych národov. VÝSLEDOK POZOROVANIA (upozorňujem, že je to čisto subjektívny názor, pohľad ale takisto aj skúsenosti, žiaľ neblahé. Práve na svojich chybách sa učím.): Ako som sa naučil spoznávať jednotlivé národy? ANGLIČANIA. Úplne najjednoduchšie. Všetci chlapi majú rovnaké (alebo veľmi podobné) tričká, šortky resp. rifle. Vyzerajú ako totálni šupáci (keď to porovnám s nami, ani sa nečudujem, prečo v Anglicku považujú ľudí z východu (teda nás) za kreatívnych). Vykrikujú na všetko a po všetkých, akoby im patril celý svet a sú totálne na mol. Veď sa aj prišli ožrať. Zapíjajú všetko, slobodu, priateľstvo, české ženy a samozrejme futbal. AMERIČANIA.Chodia prevažne v pároch. Žena a muž alebo dve ženy spolu. Nechápem ako si v 30 ºC dajú na seba kovbojský klobúk. To by bolo ešte v pohode, ale keď som uvidel zimné čižmy, až mi prišlo zle. Ihneď som si spomenul na pleseň na nohách (a najlepšie na tom bolo to, že sa podobali na „boty“ z konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov, hromadne kupované v Poľsku). Ale OK, keď to v USA žerú, prosím. Ešte šťastie, že sa naše „kočky“ niečím podobným neinšpirovali. ŠVÉDI (teda Švédky).Všetky sú blondínky a ľadová krása z nich priam srší. Stačí sa vrátiť do nejakej Keltskej rozprávky, biele vlasy, biela pokožka, chlad a prenikavé (prevažne) modré oči. A večer (na diskotéke)? Stávajú sa z nich „lovkyne“ chlapov. Hold na severe je feminizmus najpokročilejší. RUSI.Sú to prevažne matka, ovešaná nákupmi, ustarostená, trošku korpulentná a rozkošná dcérka. Plavé vlásky, postava modelky, vek prevažne od 14 do 26 rokov (môj skromný odhad). História ich nezaujíma (hlavne to mladšie pokolenie). Najskôr nákupy, zábava (diskotéka, plavba loďou), a potom reštaurácia (domáca, česká kuchyňa aj s vodkou, pánske osadenstvo). TALIANI.Nagelované - mastné vlasy a lá John Travolta. Vzájomné prekrikovanie sa a otáčanie sa za každou sukňou. Nič sa im nepozdáva, na všetko šomrú. A s prepitným? Úbohé! JAPONCI.Demonštrácia techniky. Na krku, na rukách, v batohoch. Kamery, fotoaparáty, kamery, najmodernejšie telefóny a totálne gýčovité oblečenie. Farebná disharmónia, ružové tričko, zelené nohavice, pankerský farebný účes, tenisky od Číňanov, alebo vibramy, šortky, podkolienky a mohutný ruksak.Všetko chcú vedieť, všetko kamerujú, fotia. Živá gestikulácia. Hlavným poznávacím znamením, zdržujú sa v skupinkách. SLOVÁCI.Až 5 hodín mi trvalo, kým som našiel „SPOJIVKO“. a) Slovenky sú nádherné, týka sa to nielen postavy, tváre ale aj štýlu obliekania. Vyžaruje z nich niečo, čo láka každého chlapa. Možno je to aj tým, že z domova som na niečo podobné zvyknutý, tak to podvedome vyhľadávam. Ale,.... z 90 % sa pohybovali v sprievode nejakého cudzinca (Taliana, Angličana, Francúza, Čecha, Izraelčana, černocha – Američana), ktorý bol cítiť peniazmi. Skromní, pokorní, milí, prispôsobiví, pracovití Slováci. Nič viac a nič menej. Počúvam prekrikujúcich sa Talianov, vidím ožratých Angličanov, zazobaných Rusov, chladných Švédov, sebavedomých Francúzov, uletených Japoncov, súdržných Maďarov,.....A kde sme my, SLOVÁCI??? Čo je s nami? Máme toľko dobrých vlastností na rozdávanie, pracovitosť, inteligenciu, ochotu pomáhať, kreativitu, fantáziu, jazykovú vybavenosť,.... Prečo aj my nie sme trochu sebavedomejší, súdržnejší, drzejší??? Neskorá noc. Unavený. Kráčam naspäť, „KARLÁK“ ma dorazil. A v tom sa to stalo,... stretávam skupinku Slovákov – študentov. V obchode ma obsluhuje Slovák, pred diskotékou Slováci, vstupujem do baru – majiteľmi sú Slováci žijúci v Anglicku, pracujúci v Čechách. A ako sa vyjadrili, raz sa určite vrátia naspäť, doma je doma. A dokonca i ja, žijem a pracujem v Čechách. Po celom svete je nás na tisíce, my sa nikde nestratíme, A SEBAVEDOMIE??? Už sa pomaly formuje, je len otázkou času, kedy v plnej sile prepukne.