Chaos alebo poriadok?

V čom je môj problém, prečo je život taký komplikovaný? A prečo má sused zase nové auto, ide na dovolenku do Egypta, s novou známosťou? Je nezamestnaný a už stavia druhý dom? Ako vysvetlím priateľke, že som zabudol na naše výročie? Myslel, ba dokonca aj v kvetinárstve som bol, len…. Presne tak, to „LEN“ sa vlúdilo do mojej mysle a zastavilo mi moje „JA“, zastavilo moje milujúce, odpúšťajúce, poriadkumilovné, verné, logické, šetrné, dávajúce, ochraňujúce, citlivé, počúvajúce, romantické, rozhodné, zarábajúce, odolné voči stresu….zastavilo moje pravé JA. Kto je na vine? Prečo sa ozónová diera rozrastá? Ako je možné, že teroristi znova zaútočili? Prečo Rómovia rabujú? Prečo zomrela tá kočka, mala len 30 rokov a život pred sebou? Ako je možné, že mamina v práci skončila a vzali na jej miesto protekčné dieťa, nejakého papaláša? Domnievam sa, že podobné otázky si dennodenne kladie každí z nás. Snažíme sa preraziť džungľou všednosti. Niekto je úspešný viac, iný menej. V čom tkvie ten úspech? Ako sa zbaviť choroby, zlepšiť životné prostredie, „zaplátať ozónovú dieru“, zachrániť manželstvo, byť šťastný. Možno to znie šialene, ale odpoveď je v každom z nás. Nezahodím nepotrebnú vec na zem, ale do koša. Je na to určený. A čo keď sa pozerá nejaké dieťa a vidí, ako tí ujovia a tety zahadzujú odpadky, vadia sa medzi sebou, kričia na iných, podrážajú sa. To dieťa za to nemôže, život – ľudia ho naučí sa tak správať. Každý musí začať u seba. Prvým krokom je uvedomiť si, že to chcem, chcem zmeniť svoj život. Druhý krok, správať sa tak, aby si ostatní zo mňa brali príklad. Tretí krok, naučím správať sa moje deti a ľudí okolo seba. Máme vyhrané, všetci sa budeme takto správať a všetko bude OK. Začnem u seba. Ráno vstanem o polhodinku skôr, budem mať viac času na hygienu, raňajky. Oblečiem sa podľa počasia. Na autobus vyrazím v predstihu, aby som sa nemusel ponáhľať. Nakoľko som zábudlivý, ešte večer si poznačím, čo je pre mňa v ten deň dôležité a čo tak nesúri. V škole sa budem učiť, robiť si poznámky, pýtať sa, keď nerozumiem. Som študent, je to moje zamestnanie. Som to dlžný sebe – devíza do života, rodičom platia moje výdavky a spoločnosti – pre ňu budem v budúcnosti pracovať a tá si vyžaduje určitú kvalitu. Po škole nakúpim nejaké potraviny domov – poprosila ma mamina. Vrecká mám plné nepotrebných papierikov, ale nevyhodím ich na zem, pretože patria do koša. Cestou stretnem kamaráta. Poznám ho, že sa veľmi rád a dlho rozpráva a ja nemám silu povedať nie. No čo, musím sa prekonať a povedať mu, že dnes nemám čas, ale zajtra by to šlo okolo piatej. Napočudovanie zobral to veľmi dobre a ešte aj poďakoval, že si naňho nájdem čas. Prezerám si záznamy v diári, svieti na mňa červeným orámovaný oznam „výročie, kúpiť niečo priateľke“. Ešte šťastie, že som začal nový život, pretože by som určite zabudol. Kúpim kvety a malého sloníka. Nie je to nejaký extra darček, ale dúfam, že ju to prekvapí. Všetko som stihol a to sú len tri hodiny popoludní. Nevadí prídem domov skôr, urobím si povinnosti a zabehám si. Ako dávno som chcel pre svoje zdravie niečo urobiť. Ten deň bol úspešný. Prečo? Svoj život mám v rukách len ja sám. Vymedzením priorít a odstránením nepodstatných úloh, nastali príjemné zmeny. Už sa nemusím trápiť nad tým, že sa mi pokazil počítač, zavolám odborníka. Nebudem predstierať, že sa skvele bavím, keď mám zlý deň, ospravedlním sa a pôjdem domov. Ak sa niečo nepodarí, budem to skúšať ďalej, alebo sa opýtam niekoho iného. Viac hláv viac vie. Príroda funguje niekoľko miliárd rokov a človek svojou činnosťou zničil toho toľko, že je otázne, či sa nám podarí prežiť niekoľko budúcich desaťročí. Každý jednotlivec by si mal uvedomiť, že je zodpovedný nielen za seba, ale predovšetkým svojím správaním ovplyvňuje mnoho vzťahov, ktoré sa ako bumerang vracajú svojmu pôvodcovi.