Chcem zastaviť čas

Bol som maličký. Mohol som mať päť, či šesť rokov. V televízii som videl film. Na názov a dej si nespomínam. Jediné, čo stálo za to, bol tanec. Dvojica bola úchvatná, oni netancovali, oni sa milovali na parkete, žili jeden pre druhého, žili pre ten okamih. Bol to len tanec, ale vedel som jedno, že to chcem. Chcem skúsiť tento pocit, chcem zastaviť čas! Podarilo sa mi to až v Prahe. Po skoro dvadsiatich rokoch som našiel to, čo som podvedome miloval. A začiatky vôbec neboli ľahké. Najskôr si musíš vybrať vhodný kurz. Je dobré mať partnerku, aby sa dali naučené kroky precvičovať doma. A potom už len čas a chuť preskákať tú najťažšiu etapu. Si nováčik, nevieš to a každý ťa bude sledovať.Mhm, ale každý raz začínal, každý stúpal na nohy, zastavil sa v polke a odrazu nevedel ako ďalej, každý zažil odmietnutie, pohŕdavý pohľad... Chuť som mal, a veľkú. Ale žiadna partnerka na obzore. V Prahe som bol len necelé tri mesiace a nikoho som tu nepoznal. Čiže vyhral kurz cez víkendy a mohol som prísť aj bez partnerky. Náhoda chcela a zrazili sme sa na schodoch. Obaja sme hľadali to isté. Po počiatočnom ospravedlní a otázke, kde sa tancuje argentínske tango. Bola moja tretia otázka, či nechce byť mojou partnerkou! Zareagovala presne ako ja, spontánne a povedala áno. Tak sme spolu začali trénovať, skúšať kroky, ale hlavne tancovať. Začali sme chodiť na milongu – miesto, kde je vášeň všade. Tancujú tu bývalí tanečníci spoločenských tancov, ktorí sa preorientovali len a len na tango. Amatéri a dokonca i náhodní návštevníci po zhliadnutí a precítení atmosféry, si to chcú vyskúšať. Až tu, na milonge som pochopil, že moja cesta je správna. Dlhá a tŕnistá púť sa len začala. Veď, čo môže byť krajšie, ako nasledovanie vami vybranej cesty vášne. Po pár odtrpených mesiacoch a konštatovaní, že to nikdy nezvládnem tak, ako to vidím na milongách, som cítil depresiu, sklamanie sám zo seba. Potreboval som impulz, niečo, čo by mi vrátilo chuť a nalialo opätovnú silu. Každý to pozná, keď už si myslíme, že to nejde ďalej, sa stane niečo, čo vám odrazu zmení váš príliš zaškatuľkovaný pohľad. „Smiem prosiť?“ Stála predo mnou útla dievčina. „Rada by som si s tebou zatancovala, nebude Ti vadiť, že viem len pár základných krokov? Pozeral som, bez pohnutia, neschopný prehovoriť. „Tancuješ veľmi dobre. Pozorovala som ostatných, ale neviem napodobniť ich kroky, ale Ty tancuješ veľmi jednoducho, páči sa mi tvoj štýl. Ideme?“ Už, už som jej chcel povedať, že som tiež začiatočník, že tancujem len tri mesiace, nič extra. Ale potom som si uvedomil, že ona ma vidí inak. Všetci sa navzájom vidíme inak. Pre niekoho som možno sebavedomý, pre iného bojazlivý, pre niekoho viem tancovať a pre iného za to ani nestojím, aby som mnou strácal čas!Bol som rád, že ma pozvala do tanca. Pretože od tohto momentu som začal mať tango skutočne rád. Začal som cítiť slobodu, vášeň, spojenie dvoch cudzích ľudí, ktorých spája tanec. Je to voľnosť a zároveň puto, ktorým sa snažíte zastaviť čas!