Odpoveď nájdeme v histórii dejín!Všetko okolo nás sa opakuje. Narodenie dieťaťa, základná škola, stredná škola, dospievanie, univerzita, svadba, osamostatnenie sa od rodičov, prvé zamestnanie, prepustenie z práce, nezamestnanosť, stavba svojho domčeka, kúpa bytu, prenájom, vychovávanie detí, starnutie, smrť člena rodiny, vojny, prírodné katastrofy, parlamentné a prezidentské voľby... Je naivné si myslieť, že my, ľudia sme výnimoční. Sme súčasťou prírody a tá sa riadi podľa svojich „jednoduchých“ pravidiel, ktoré pozná každý z nás. Ale len máloktorý z nás ich aj aplikuje vo svojom živote.Jednoduché rady, ktoré som počul od svojich prarodičov, rodičov, známych, priateľov i nepriateľov:„Je naivné si myslieť, že skrotíme prírodu!“Viď zemetrasenie a cunami v Japonsku. Vôbec mi nejde do hlavy ako táto vyspelá krajina, môže mať x jadrových elektrární v tak „kritickej“ oblasti. A potom, že sa nemám báť na Slovensku.„Rieku neskrotíš!“ Prečo potom státisíce (aj na Slovensku) ľudí žijú v inundačnom území. Zaregistroval som správu, ako „skrotili“ rieku na severe Slovenska a vytvoria priemyselný park s rozlohou cca 10000 m2. Že sa už investor nemôže dočkať, koľko pracovných miest vytvorí. Len som zvedavý, keď príde „veľká voda“ a rieka si bude nárokovať svoj odseknutý meander.„Aktívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.“Ako je možné, že tí „menej inteligentní“ sa dostanú na tie „kompetentné“ miesta. Že to nám, „inteligentnej“ väčšine nevadí? Alebo sme len unavení z tých nátlakových, egocentrických „pseudoblábolov“ a radšej sa stiahneme do svojej ulity, aby sme mali pokoj. Chyba, ktorá sa vypomstí nielen na nás, ale aj na našich deťoch!Viď komunálna a „vysoká“ politika.„Ak sa o seba nepostaráš, štát sa o teba nepostará!“ Milujem rozprávku o troch grošoch. Len s tým, že groš, z ktorého žijem, rozdelím na dve polovice. Prvú si odložím vo forme úspor, nákupu nehnuteľností, investícií... A z druhej polky žijem, pracujem a neustále sa vzdelávam, aby som skúsenostne a osobnostne rástol a postupoval na sociálnom (a finančnom) rebríčku stále vyššie a vyššie. A tak si môžem dovoliť viac, pri zachovaní si svojho skromného spôsobu života.„Nemeň názor s každým závanom vetra!“V kritických situáciách sa ukáže charakter každého z nás. Nie je dobré na všetko pritakávať a potláčať svoj názor, ani za cenu, aby bol pokoj v rodine. Skôr, či neskôr (krutá) pravda vyjde najavo a my už nebudeme schopní v tom množstve „dezinformácií“ nájsť svoje svedomie.„Necikaj proti vetru!“Túto vetičku mám veľmi rád a vždy si ju pripomínam, keď (opäť) vyparatím nejakú hlúposť. A i keď som tvrdohlavý (ako asi každý, kým sa nepopáli), uvedomil som si, že je predsa len dobré „umúdriť sa“ a vypočuť si rady ostatných.Veď nebudem predsa prať každý deň nové nohavice? „Trpezlivosť ruže prináša.“Všetci bez výnimky by sme chceli mať hneď všetko. Najlepšie bez práce, bez potu, bez odriekania, bez pravidelného vzdelávania. Možno aj preto tak radi stávkujeme a míňame svoje úspory na lotérie, veriac v zázrak výhry. A ona neprichádza. Ani si to neuvedomujeme, a vyhadzujeme von oknom stovky EUR. Stačilo by ich vložiť do prasiatka a na konci roka rozbiť. Nebolo by fajn si za ušetrené peniažky kúpiť vysnený laptop, fotoaparát, mixér, zaplatiť jazykový kurz, vodičák? A nebrať zbytočne spotrebný úver! „Všetko má svoj skrytý zmysel.“Táto jednoduchá veta doslova zmenila môj život. V každej stresovej-„hraničnej“ situácii sa opýtam, „aký to má pre mňa zmysel, prečo sa to stalo práve mne, je dobré počkať, aký to bude mať dôsledok, je dobré, že som sa takto rozhodol...?“ Premietnem si celú situáciu, čo najobjektívnejšie a bez emócií, rozanalyzujem jednotlivé kroky a... v určitom momente sa mi zjaví odpoveď. Odrazu vidím celú situáciu jasne a zreteľne s dopadom na môj osobný život. Tento postup mi neraz pomohol v rozhodnutí, čo študovať, či mám zostať v práci, alebo prijať výzvu do zahraničia, či mám ukončiť neperspektívny vzťah, alebo sa ďalej trápiť, či si mám kúpiť auto, alebo radšej bicykel...Toto je len zopár „jednoduchých viet“ s tak kolosálnym dopadom na osobný život každého z nás.
Dobré rady nestoja nič a zachraňujú životy
Keby sme počúvali dobre mienené rady našich rodičov, starých rodičov, priateľov, vedcov, historikov, ušetrili by sme si kopec sĺz a starostí. Stačilo by len aplikovať jednoduchú myšlienku s kolosálnym dosahom na budúcnosť. Ale to si uvedomíme až po rokoch, keď niečo, alebo niekoho stratíme. Mladosť je pochabosť, povzdychne nejeden rodič. Ale boli oni iní? Nie, neboli!