Ešte žije pápež?

21.32 zhasínam svetlo. Bežím po schodoch (beriem ich po dva). Rýchli exkurz v chladničke. Rožok, jablko, banán,... Musím jesť zdravo a tak salámu smutno odkladám na horšie časy (aj tak sa k nej onedlho vrátim:). 21.35 musím byť veľmi ticho, babka spí vo vedľajšej izbe. Ani pomyslieť, ak sa zobudí.... po špičkách, tma, nedýcham.„Ešte žije Pápa?, (rozumej pápež, babka používa svoj vlastný jazyk, niečo medzi maďarčinou, slovenčinou a prvky češtiny, výslednému efektu rozumiem veľmi dobre – denne sa s ním stretávam),“ výkrik do tmy. „Prosím?“„Ešte žije Pápa, práve sa za neho modlím.“ „Ale áno, áno pokojne spi!“ a prefrčím do obývačky.21.40 už si pohodlne sedím, ale nepokoj zostal. „Ktovie čo tým Myslela? Ešte toto mi chýbalo, aby som začal premýšľať o zmysle života? Prečo? Mal som ísť radšej spať.21. 45 TA3 - Pápež dnes zomrel o 21. 37, Markíza – čierny monoskop, Pápež zomrel. Je to všade CNN, Nemci, Rakúšania, Maďari, neskoro... STV. A stalo sa. Nával emócií. Do očí sa mi tlačia slzy a všetko som uvidel jasnejšie. Cítil som, vedel som to, niečo sa blíži..., ale nevedel som to pomenovať. A babka? Ona sa s ním rozprávala..... Zatiaľ, čo ja som tápal, ona to pochopila hneď. Pochopila, že je čas ísť na miesto, kde sa všetko začína. Kresťan, moslim, žid, budhista a dokonca i ateista ho chápe po svojom, každí verí v niečo, niekoho.....A spomenul som si na návštevu Jána Pavla II v roku 1995 v Nitre. Letisková plocha bola plná, ľudia šťastní. Videl som ho zblízka a celkom jasne. Muž vysoký a mužný. V tom čase som bol veľmi mladý, aby som dokázal vnímať súvislosti. Ale do smrti nezabudnem na pár slov, ktoré neboli súčasťou kázne, vyplynuli spontánne z elektrizujúcej atmosféry. „Zdravím Nitru, kopeček plný oveček....“ Je čas plakať, čas smiať sa, je čas žiť a je čas i zomrieť. Prečo? Netuším. Ale, na 100% viem, že ten čas je len môj a práve,...... mi zvoní budík.