KOSENIE TRÁVNIKA – taká malá rodinná udalosť.

Sobota 4. 5. 2005, teplo a neskutočné dusno, „hviezdny čas“ ± 13.30.Sestra, „choď pokosiť trávnik, už sa tu nedá chodiť!“Ja, čítam si časopis a všetko naokolo ignorujem. Postupne mi klesá hlava.14.10 mamina, „Mirko, mohol by si pomôcť, sestra ťa už zháňa aspoň 2 hodiny.“Všetko vnímam len z diaľky (pravdepodobne som v blaženom rozpoložení snívania, hladina alfa – vnímam a zároveň snívam, lenže sa nemôžem zobudiť). 14.30 „Vstávaj, už nie je tak teplo, pokos ten trávnik, sľúbil si!“, sestra hrá na moju citlivú strunu.Svedomie sa začína ozývať. 14.56 už som hore. Rozospatý, ale odhodlaný pokosiť trávnik.14.57 otec, no do „......“, zase bude mať blbé poznámky. Snažím sa mu vyhnúť a všetko si pripraviť (kosačku, malý kábel, veľký kábel, kôš) rýchlo a v tichosti.„Nie že mi ho pokazíš, už si „dochrámal“ ten 50-metrový kábel, kedy ho dáš opraviť, a načo ti bude ten kôš, pri kosení ho vôbec nepotrebuješ a nech ťa Boh chráni, ak mi pokazíš zásuvku, dám ti ju zaplatiť...“, typické „keci“ môjho otca. 15.10 pripravený na približne 400 m2 trávnatého porastu. Avšak, ak nechcem prísť k úrazu, potrebujem pomoc (káble sú obnažené, „izolačka“ netesní, je zázrak, že to ešte nikoho nezabilo, vlastne, adeptom na zabitie som ja, iba ja kosím, ostatní členovia rodiny akosi vycítili potencionálne riziko, ale prax je prax:).Mamina, babka zvŕtajú sa v kuchyni. Sestra, upratuje, perie, žehlí (a „frfle“ do pekárskeho umenia babky).Jediný kto mi môže nosiť (šponovať a tým ma uchrániť pred prípadnou smrťou elektrickým prúdom) kábel, je otec. Nedá sa nič robiť, budem musieť strpieť jeho „ múdre reči“. 17.00 trávnik je pokosený. Koláče upečené, dom čistý, voňavý a RODINA?Sedíme si v chládku na „golfovej“ trávičke, sladkosti v ruke, pivo a pohoda.Babka spomína na svoju mladosť a zverstvá v II. Svetovej vojne.Mamina, usmieva sa (a je skutočne nádherná).Sestra, nohy vyložené, v ruke chleba a „skúseným okom“ premeriava svoju postavu.Ja, tichý pozorovateľ (a stále živý, čo ma nezabije, to ma posilní).Otec, je výnimočne ticho, UŽ LEN PRE TOTO STÁL DNEŠNÝ DEŇ ZATO!!! Už sa teším, ako budúcu sobotu pokosím trávnik opäť (a príde aj návšteva:).