A ja som tento „zdanlivý“ blahobyt opustil. Nie z roztopaše, ani z nudy, ale kvôli práci. Musím ísť tam, kde jej je dostatok, do PRAHY. DEDINA verzus MESTO.Dedinčan nadáva na mestských „nadradencov“ a mešťan, ten preklína dedinských „sedlákov“. Nič nové pod slnkom. To čo ma zaskočilo, je KRIMINALITA. Paranoja strachu je v všade.V metre, autobuse, na zastávke, Arabi, Cigáni s ruksakom i bez neho, s kufrom, taškou, obozretné pohľady, šuškanie,...Sledovanie podozrivých cestou do práce, z práce, školy, na ulici, v obchode, kostole, na námestí,..... prerástlo v národný šport. Niet sa čomu čudovať, okolnosti (vojna, teroristické útoky, samovražedné atentáty, vysoké ceny ropy, benzínu, katastrofy, zbrojenie, krach bankových i nebankových subjektov, smrť) tomu len napomáhajú. A niekto na tom ťaží!!! Ten niekto je náš „brat, priateľ“, na ktorého by sme to nikdy nepovedali. Hrá na naše city, pozná naše slabiny, náš čas, náš dom, sleduje – vie o nás všetko. ČAKÁ. Špehoval aj nás. Naše zvyky, odchody do práce, z práce, pitný režim, návštevy, spánok,....sledoval náš život, v našom byte. Vyčkával na správny čas, aby mohol vykrádať! Ono by sa mu to aj určite podarilo, nebyť náhody (práve ona rozhoduje o našom živote s rodinou, alebo smrti v metre, v lietadle, aute, škole, mrakodrape). Spolubývajúcemu prišlo zle, pravdepodobne zjedol skazené potraviny a tak musel ísť k lekárovi a následne domov. A to bolo naše šťastie. Zostal doma a spal (teda liečil sa:). Niekto zaklopal. NIČ. Zaklopal druhý krát. Nič. Na silný kopanec sa Peťo zobudil a zakričal (teda zahrešil), myslel si, že je to niekto z nás (určite očakával jednu z našich „srandičiek“:-).TICHO.19.00 hod, návrat domov.Už na schodoch nás zastavil sused, aby sme si namontovali nové zámky. Že ho vykradli!!! V ten deň ich „vybielili“ niekoľko.A rukopis? Ten bol všade rovnaký.Klopanie na dvere (fáza č. 1), búchanie (fáza č. 2) a ..... VYKRADNUTÝ BYT.
11. aug 2005 o 09:10
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 479x
Neklopať prosím, práve vám VYKRÁDAME byt!!!
Človek si žije ako v bavlnke, na DEDINE. Pracuje v záhrade, vyjde si s priateľmi na pivo, do kina (komunistický výdobytok, ale garantujem vám, že je tu viac návštevníkov než v našom krajskom meste, Nitre), na ihrisko,..... Na jazerách ponaháňame miestne „kočky“ (už aj z iných kútov sveta:-), okúpeme sa v nie práve najčistejšej vode, vylovíme rybu, len tak pre radosť (mamuty už skoliť nemusíme, ale LOV, ŽENY, VODA, SLNKO – vražedná kombinácia). Na tento raj si každý zvykne, šarvátky, zábava (bitka o priazeň krásnych dám), kolotoče, klebetné babky pred obchodom – kostolom, každodenný úsmev, pozdrav susedov, známych i neznámych ľudí... Kolorit dediny, ilúzia šťastia je dokonalá. Akoby sa zastavil čas.
Miroslav Bulejčík
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
