Fáza č. 2. OBDOBIE OČAKÁVANIA (približne 2 mesiace pred svadbou a 6 mesiacov po nej).Prvé problémy. „Mne sa páči kožená sedačka, tá farba je krajšia, je to pre nás pridrahé, kto to zaplatí, nechcem ísť na návštevu k svokrom, necítim sa u nich dobre, prečo sa pozeráš za inými sukňami, čo ma už nemiluješ, ale áno zlatko, si pre mňa jediná a navždy, mne s nechce ísť na ples, radšej si pozriem hokej, negrgaj pri jedle, je to neslušné, miláčik, mohol by si mi pomasírovať nohy, čo si to dnes navarila, zavolám mame, tá ťa to naučí, ...“ toto je len zlomok situácií, z ktorých precitáme do reálneho života. Stáva sa z nás rodina. Už nie sme zodpovedný len za seba, ale aj za partnera a deti. Láska postupne zovšednieva. Stereotyp naberá na obrátkach. Fáza č. 3.OBDOBIE PRECITNUTIA (skutočného manželského života).Každý deň do práce. Deti pripraviť do školy. Vyplatiť účty. Navštíviť zubára, lekára, svokrov, rodičov. Naplánovať dovolenku, kultúru, spoločenské vyžitie. Večer „povinný“ sex. Pozeranie televízie, pivko, chrumky... A ráno odznova.Tie „milé, chutné“ lapsusy partnera (mľaskanie pri jedle, flirtovanie s okolitými dámami, chrápanie, skákanie do reči, ohlasovanie „trefných“ pripomienok, podpichovanie, zhadzovanie partnera pred priateľmi, ...), začínajú naberať na rozmere, opakujú sa deň čo deň. Už to nieje ten „ružový“ muž, žena, ktorého som poznal predtým (on bol presne taký istý aj v minulosti, len sme naše okolie nebrali vážne, bagatelizovali situácie a idealizovali si ho).Snažíme sa ho meniť.A čo sa nestalo. On sa zmeniť nechce!!!Výčitky, zvada, krik (fyzické násilie, apatia, ...) sú na dennom poriadku.Čo sa stalo? Kto je na vine? Prečo sa postupne začíname uchyľovať k nevere, drogám, alkohole, k hazardným hrám, vyhrážkam ...?Jednoducho si povieme dosť! Už to nevydržím, chcem ROZVOD!!!!! Toto rozhodnutie je ťažké, bolestné (hlavne pre deti) a v mnohých prípadoch poriadne drahé (ak máte chuť sa rozviesť, zájdite si na nejaké pojednávanie na súde, uvidíte, ako to „beží“, veľmi rýchlo zistíte, či to stojí za to, či máte na to dostatok sily, a či váš problém nieje v porovnaní s nimi, len banálna záležitosť. Ak sa aj napriek tomu rozhodnete do toho „ísť“, pripravte sa na všetky „nechutné“ varianty!). Pekne poporiadku. Na vine je ON i ONA!!!Pretože, keď sa brali, nebrali ohľad na „varovné signály“ (vedeli o nich, a aj napriek tomu ich ignorovali, namiesto toho, aby sa pokúsili o ich skoré riešenie).Pretože jedna strana dávala vo vzťahu viac, ako druhá (jeden dával a druhý len bral).Pretože spolu nekomunikovali (o okom? Predsa o sebe a svojich pocitoch.).Pretože obaja (jeden) boli príliš egoistickí, aby dokázali prijať pravdu.Pretože obaja (jeden) boli príliš egoistickí, aby dokázali pochopiť druhého a podľa toho zmeniť aj svoje správanie.Pretože jeden (obaja) išiel do vzťahu so „zajačími“ úmyslami.Pretože sa zo vzťahu vytratili vzájomná láska, oddanosť, tolerancia, slušnosť, priateľstvo, pohoda, pochopenie, porozumenie,...Pretože sa obaja (jeden) zmenili tak, že je to nezlúčiteľné s manželstvom.MANŽELSTVOM sa niečo začína a niečo končí.ROZVODOM sa niečo končí a niečo nové (je to vždy lepšie, musíme tomu veriť a tak sa aj stane!) začína.
ROZVOD, na vine je ŽENA! Oprava: je to MUŽ!! Som z toho unavený, prepáčte, asi v tom budú „namočení“ OBAJA!!!
Zamilovať sa je veľmi jednoduché, ale žiť s niekým, to je už iná „káva“. Vzťah dvoch ľudí (manželstvo), môžeme rozdeliť na 3 fázy. Fáza č. 1. OBDOBIE ŠŤASTIA (pred manželstvom). Dvaja ľudia sú do seba zamilovaní (beriem do úvahy skutočnú zamilovanosť, žiaden vzťah z rozumu, pre peniaze, spoločenské postavenie, kariéru). Nikto a nič ich nezaujíma. Uvedomujú si chyby toho druhého (je otázne, či by ich za iných okolností dokázali akceptovať, tolerovať, alebo sa ich strániť), ale srdce vždy prehluší rozum. Dúfajú, že ho (ju) zmenia. Prvý najväčší omyl nášho „spoločného“ života. Ak sa niekto sám od seba zmeniť nechce, vy ho k tomu nikdy neprinútite (každý to vie, ale všetci túto chybu „radi“ robíme znova a znova)!