Včera DIEVČA a dnes ŽENA!

Toľkokrát som túto „frázu“ počul, odpovedal a aj tak ma vždy zaskočí.Poobzerám sa dookola, porozmýšľam a ... „vieš čo, naozaj sa cítim šťastný, nie je to ideálne, ale so svojím životom som spokojný, iste mohlo by to byť aj lepšie, no pomalými krokmi napredujem, uskutočňujem si svoje sny. Určite sa všetko nepodarí, ale už teraz viem, že to čo naozaj chcem, skôr či neskôr dosiahnem.“„A ty, si šťastná?“ Ukázala na svoje deti a nádherne sa zasmiala. „To čo potrebujem, mám tu, svoje deti, dve ruky a manžela. Ostatné príde aj samo.“Zagratuloval som jej k „šťastnej“ voľbe. Ale ..., jej minulosť a dnešok pôsobili rozporuplne. VTEDY: (dievča)bola sebavedomá (nebála sa diskutovať, polemizovať a tvrdo brániť svoju pravdu), bola za každú „srandu“,stále sa smiala,zásadová (verila v lásku, manželstvo),tvrdohlavá (keď si „postavila“ hlavu, rozbila by aj protiatómový kryt),spontánna (niekedy až šialená, dokázala milovať, v okamihu vzdorovať, a znova ľúbiť, ako by sa nič nestalo),živelná,priama, „živočíšna“,... takú som ju poznal.DNES: (žena) – aspoň tak na mňa pôsobila,milujúca matka (ani oko nespustila so svojich neposedných detí),ustarostená (o spontánnosti nemôže byť ani reči),živelnosť, živočíšnosť a priamosť nahradil stereotyp (nemám rodinu, takže tento fakt je len subjektívny postreh),zásadovosť a sebavedomie nahradilo až prílišné odovzdanie sa manželovi (on bol stredobodom vesmíru, večera, obed, raňajky na stôl) – on zarába peniaze, má nárok na rodinný komfort (z tohto som bol naozaj šokovaný, „kde je tá inteligentná, spontánna a samostatná „baba“ ktorú som poznal).Nevydržal som, „a čo ty, nemáš svoje záľuby, nepodriaďuješ sa až moc svojmu manželovi, kde ste boli spolu naposledy, myslíš si, že takto to vydržíš, teraz ťa to uspokojuje, ale čo neskôr, čo sa stane potom?“Začala na mňa kričať, aby som sa do jej rodiny nestaral, že ju nepoznám a že len závidím, že nech sa pozriem na seba ...... Okolo samé rozvody, násilie na ženách (fyzické, psychické vydieranie), obťažovanie (a myslím tým aj pánov, je to „úsmevné“ a väčšinou aj ťažšie dokázateľné) ..... takýto život mať nechcem. Moja partnerka musí byť verná, tolerantná, chápavá, samostatná, rodinne založená (a taký istý musím byť aj ja, musíme sa navzájom dopĺňať, byť „nad vecou“ a vydiskutovať si problémy už na začiatku, musíme o sebe a navzájom komunikovať, aby sa nám „problémy“ v rodine nezačali nabaľovať). Podľa mňa každý takto rozmýšľa, potom ako je možné, že keď sme vo vzťahu, odrazu jedna, alebo druhá strana, začína ťahať za „kratší“ koniec (podriaďovať sa). Bývalá „priateľka“ vybuchla na nepravého (našiel som jej citlivú strunu). Skôr či neskôr sa to stane i v jej rodine. Ako to dopadne? Zdá sa mi, že z toho bude VOJNA.