Zabudnime na zdravotníctvo a zreformujme si vlastné myslenie. Položme si základnú otázku, prečo sme chorí? Je to ťažké, ale príčinou sme my sami. Stres v práci, škole, v rodine, na futbale, pri hokeji, jedení, dokonca i spánok je stresový. Narušená psychika, je podľa môjho názoru najväčším faktorom vzniku choroby. Prestávame vnímať realitu. Prepíname sa, namáhame, ženieme za niečím, čo v konečnom dôsledku i tak nestihneme. Na druhý deň sa zobudíme s ešte väčším balvanom na srdci. Uvedomme si, aké sú naše priority a ostatné veci sa snažme zrušiť, alebo ak sa to nedá, vydeliť im priestor na ich riešenie. Ja používam „debilníček“, zapisujem doň to, čo mám v týždni (alebo na druhý deň) urobiť. K prioritným poznámkam si priradím výkričníky (čím viac výkričníkov, tým väčšia dôležitosť). Vymedzím si dostatok času i priestoru na splnenie „urgentných“ povinností. Ak ostatné (menej dôležité – informatívne) nestihnem, prehodnotím ich a na nasledujúci týždeň im, podľa potreby priradím príslušný počet výkričníkov. Medzi moje priority patrí !!!!! ZDRAVIE !!!!! Bez neho nedokáže nik a nič fungovať. Nefajčím. Nepijem (raz za 3 -6 mesiacov si na nejakej oslave dám pohár, dva, vína, tvrdé výnimočne). Snažím sa jesť priebežne počas celého dňa, malé porcie. Preferujem kombináciu ovocia a zeleniny (nakupujem u babičiek, ovocie i zelenina je síce nevábna, ale zdravá, nepotrebujem mať v tele chemikálie a konzervačné prostriedky – spúšťače mnohých alergií). Mäso prevažne hydina, ale nepohrdnem i klobáskou, slaninkou a salámou (toto mi trošku robí problémy, ale ja sa postupne zlepším, nechcite odo mňa zázraky na počkanie).Pitný režim. Lucka – dojčenská voda. Odporúčam (kojenci vedia, čo je pre nich dobré:)! Piť každú hodinu asi 2 „deci“. Na+ (čo najmenej) Ca2+ – Mg2+ (optimálny pomer 5:1), F-, K+ (desatiny až stotiny %).Stres. Snažím sa. Začal som viac komunikovať, už nedržím svoje problémy, pocity v sebe, ale otvorene o nich rozprávam – úplne o všetkom. Neviete si predstaviť, ako ma to oslobodzuje, ľudia ma vnímajú inak. Vedia čo ma trápi, kedy som šťastný, čo mám rád a naopak, čo z duše nenávidím. Vyselektovali sa z toho iba skutoční priatelia - ľudia, ktorí vám pomôžu aj v tých najťažších chvíľach (aspoň dúfam). Nebolo to ľahké. Uvedomil som si to až vtedy, keď sa mi „zrútilo“ zdravie, psychicky som bol na dne. Z čoho? Bral som si toho na seba príliš.Realita. Už nikdy nebudem zdravý – smola. Posilnilo ma to a priority, ktoré som si vytýčil, už začínajú prinášať svoje výsledky. Imunita. Sprchujem sa vo vlažnej vode (postupne prechádzam na studenú). Možno bude zo mňa „ľadový medveď“.Šport. Pravidelný pohyb. Začínam v posteli. Pri vstávaní sa naťahujem, ako mačka (asi 15 minút, kým sa mi chce „dýchať“). Otvorím okno a vpustím čerstvý vzduch.Budík som nastavil o 90 minút skôr, ako mi ide autobus do práce. Aby som „nestresoval“, čím sa naruší celý deň. Priorita č. 2. !!!! PRÁCA !!!! Je to paradox, prestali ma zaujímať peniaze (toto bolo veľmi ťažké). Chcem také zamestnanie, ktoré ma bude napĺňať a dúfam, že prinesie „dostatok“ peňazí pre všetky moje potreby. Chcem byť zo svojím životom spokojný. Psychická pohoda sa odrazí vo všetkých aspektoch mojej existencie. Priorita č. 3. !!! ZÁĽUBY, VOĽNÝ ČAS A PRIATELIA !!!Keď budem zdravý (u mňa to už nieje možné, ale myslím tým „zdravie“, kde budem môcť „fungovať“ ako normálni – bežní ľudia, budem si môcť dovoliť všetko, ale samozrejme s určitým obmedzením, ktoré budem rešpektovať ja a aj moje okolie – silná osobnosť), budem spokojný so svojou prácou (bude ma napĺňať a prinesie mi slušné zabezpečenie), stanem sa slobodným, uvolneným a sebestačným, čo sa odrazí aj v mojom okolí a medziľudských vzťahoch. Výsledok. Čo za to? POVINNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE, platiť musím! Ale, keď budem „komunikovať“ so svojím telom a zistím, čo chce, čo potrebuje a naopak, z čoho sa stáva chorým, budem chodiť každoročne na kompletnú zdravotnícku prehliadku (toto sa musíme naučiť a dožadovať to aj od svojich lekárov, tvrdo!!!), zaplatím len ju (+ poplatky, ktoré dnes máme...).Ale i tak nás to vyjde lacnejšie, ako samotná choroba (strata peňazí za lieky, lekárov, nemocnicu, „úplatok“..., narušenie psychickej pohody, strata voľného času, odcudzenie priateľov...), kedy stratím svoj doterajší (možno aj šťastný) život.
Zdravotnícka starostlivosť? – vráťme sa na začiatok
Reformy sú potrebné, to nik nepopiera. Ale ako? Je lepší ekonomický model (všetko o peniazoch), sociálny model (každý sa niečoho zriekne a všetci si budeme navzájom rovní), alebo je niekde zlatý stred (slovenský objav)? Chcem mať iba základnú starostlivosť (obvodný lekár predpíše antibiotiká na všetko), alebo tých najlepších špecialistov. Čo za to?