Realita v systéme vied

Je realita subjektívna, alebo objektívna? Rozlíšiť hranice je veľmi obtiažne, stačí zmena parametra, iný pohľad, spresnenie metodiky, obmena vedeckého týmu, kolísanie ekonomických, zdravotných a priemyselných podmienok, zámena poradia významnosti získaných výsledkov, vzťahy na pracovisku a iné vplyvy, môžu vnímanie reality citeľne zúžiť. Z objektívneho pohľadu sa stane osobné preferovanie vlastnej dôležitosti, ktoré argumentačne neobstojí a naopak, subjektívnym opisom skúmaného prvku za spoluúčasti platných predpisov, môžeme dostať objektívne reálny koncept, kladne prijatý vedeckou obcou a širokou verejnosťou. Zložitosť spoločenského bytia umožňuje interpretovať nové fakty rôznymi spôsobmi. Dosiahneme cieľ, t.j. rešpektovaním stupňa vedeckého poznania a uplatnením kritického prístupu k hierarchii dogmatického správania sa vedeckej komunity, nastolíme komplexné chápanie reality jedného problému. Realita je v tomto prípade uvádzaná v presne vymedzenom čase, kde zadefinovanie všetkých súvislostí, nám otvorí unikátne možnosti zachytiť okamih ľudskej existencie. Jedinečný záblesk z novej interpretácie faktov, trvá len niekoľko sekúnd. Objavy sa pridružia k všeobecnému poznaniu ľudskej populácie a zapadnú prachom dejín. Neustálym rozdeľovaním systému vied, kumulovaním poznatkov a neschopnosťou oddeliť dôležité od nepodstatného, nerešpektujeme vedomosti nové a objavujeme zastarané poznatky, overené časom a prírodnými zákonmi. Svojou rôznorodosťou si komplikujeme cestu k poznaniu. Možno by stačilo všetky vedomosti zjednotiť do centrálnej databázy, prístupnej ktorémukoľvek pracovisku na Zemi, s možnosťou konfrontovať svoje výsledky a dopĺňať o nové objavy. Lenže kto zaručí, že to bude fungovať? Pravdepodobne je to len utópia, museli by sme sa naučiť rešpektovať pravidlá, vypočuť si názor druhej strany, kriticky zhodnotiť predkladané myšlienky, odstrániť všetky diskriminačné prvky a zabudnúť na vekové rozdiely. A to sa nedá zo dňa na deň. Potrebujeme niekoľko desiatok rokov a ľudí, ktorí budú na tých správnych miestach veriť spoločnému cieľu. Reálne videnie sveta je možné iba v krátkom časovom okamihu. Smerom do minulosti a budúcnosti sa pravda stáva relatívnou a záleží na skúsenostiach, od momentálneho vedeckého poznania a ochoty pozorovateľa, zhodnotiť všetky vstupné informácie skúmanej skutočnosti. Podľa Alberta Einsteina, je pravda to, „čo obstojí v skúške skúseností“. Do určitej miery má pravdu, avšak je veľmi dôležité, či je potvrdenie pravdivosti umožnené abstrakciou poznatkov jedného odboru, alebo je výsledkom konsenzu skúseností viacerých vedných odborov. Potvrdením platnosti postulátu rôznymi vedeckými pracoviskami, môžeme tušiť vzájomnú prepojenosť v systéme vied. Môžeme predpokladať, že v organickom aj anorganickom svete, existuje presný počet univerzálnych princípov, ktoré sú s malými obmenami aplikovateľné vo všetkých vedách resp., majú interdisciplinárny charakter. Trojjedinečnosť človeka (schopnosť myslieť, fyzické telo, duchovné cítenie), je v porovnaní s ríšou zvierat, zdrojom častých rozporov. Na jednej strane pôsobí ako obmedzujúci prvok, na strane druhej, umožňuje vnímať relatívnu skutočnosť, konfrontovať minulosť a objavovať budúcnosť. Že si uvedomujeme svoju identitu, nám pomáha riešiť problémy, klásť otázky, predvídať dôsledky našich činov, chrániť a využívať prírodu a častokrát uskutočňovať dovtedy nepredstaviteľné myšlienky. Faktom však je, že svojou „výnimočnou nedokonalosťou“ ohrozujeme nielen seba, ale aj mnohé živočíšne druhy. Staviame sa do polohy absolútneho vládcu a ničíme prirodzenú koexistenciu života na Zemi. Ak si nezačneme vážiť svoju originalitu, rovnocennosť s ostatnými biosystémami a vzájomnú previazanosť, môže sa stať, že prítomnosť ľudí bude bolestná a budúcnosť zanikne v špirále nekonečného vesmíru. BULEJČÍK, M., 2004: Realita v systéme vied. In: Ružička, M., 2004: Rozhovory o človeku a prírode I. Zbierka esejí poslucháčov magisterského štúdia Environmentálnej ekológie. Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra, s. 16 – 17.